Ako dnes žijú Rómovia v stropkovskej osade Za jarkom bez kanalizácie a hygieny.
Aké nájomné byty pre Rómov plánuje Stropkov postaviť a koľko ľudí by mohli ubytovať.
Prečo je výstavba nových bytov pre Rómov v Stropkove zatiaľ len v prípravnej fáze.
Či miestni Rómovia veria sľubom mesta a aké podmienky budú musieť splniť, aby byt získali.
V Stropkove by mohli Rómovia dostať nové nájomné byty. Osada Za jarkom, kde dnes žijú stovky ľudí bez kanalizácie a základnej hygieny, by sa podľa plánov mesta mala zmeniť na moderné bývanie. Isté sú však zatiaľ len zámery a v teréne sa nič nezmenilo.
V Stropkove žije takmer desaťtisíc obyvateľov, z toho vyše 1 300 Rómov. Najväčšia rómska komunita býva v lokalite Za jarkom. Domy sú staré, preplnené a chýba tu základná infraštruktúra. „Nemáme tu žiadnu hygienu, nič. Čo z toho, že máme vodu a elektrinu, keď sa tu nevieme poriadne ani okúpať,“ povedala pre Roma Television obyvateľka Anna Muchová. Kanalizácia v osade vôbec nie je. „Chodíme vykonávať potrebu na lúky a všade, kde sa dá,“ opisuje realitu.
Mesto priznáva, že podmienky v osade sú nevyhovujúce a chce ich riešiť bytovou výstavbou. Primátor Stropkova Ondrej Brendza uviedol, že samospráva spúšťa prvý krok – prípravu projektovej dokumentácie.
„Začíname verejné obstarávanie na výber dodávateľa projektovej dokumentácie pre tri bytové domy. Výsledkom by mal byť stavebný projekt na tri bytovky, každá s dvadsiatimi štyrmi bytmi,“ povedal pre Roma Television.
Nové nájomné domy by mali vyrásť priamo v lokalite, kde je dnes osada. „Tu je klasická osada. Táto časť by sa mala zrušiť a bytová výstavba by mala vzniknúť práve v týchto miestach,“ vysvetľuje nášmu štábu terénna sociálna pracovníčka Andrea Župová.
Podľa primátora by 72 bytov mohlo pomôcť stovkám ľudí. „Ak si zoberieme, že v jednom byte budú bývať priemerne štyria až piati ľudia, tak pre približne 300 až 400 ľudí z tejto komunity by sme vedeli ponúknuť dôstojné bývanie, aké sa vyžaduje v 21. storočí,“ dodal.
Nárok na byt však nebude mať automaticky každý. Samozrejmosťou má byť platenie nájomného a dodržiavanie pravidiel. „Nevieme garantovať, že každý dostane byt, ale vieme garantovať, že táto lokalita bude vyzerať inak a že tam bude vyššia kvalita bývania,“ povedal Ondrej Brendza.
Aj napriek tomu mnohí miestni veria, že šancu dostanú. „Určite potrebujeme iné, lepšie bývanie. Boli by sme spokojnejší a mali by sme sa lepšie,“ hovorí Anna Muchová. Tvrdí, že podmienky vie splniť. „Ak ich dokázal splniť môj otec, s ktorým som v podobnom byte už bývala a podmienky sme spĺňali… Prečo by sme neplatili nájomné?“
Najväčšou otázkou zostáva čas. Na mieste zatiaľ neprebiehajú žiadne stavebné práce a projekt je len na papieri. „Budúci rok je na to, aby sme vysporiadali lokalitu, aby sme ju nadobudli do výlučného vlastníctva, aby sme mali zabezpečenú projektovú dokumentáciu a aby sme sa uchádzali o externé zdroje,“ vysvetľuje primátor.
Podľa súčasných plánov by roky 2027 – 2028 mohli byť určené na samotnú výstavbu. „Potom niekedy o dva – tri roky budú byty reálne stáť. Či to tak pôjde, nevieme. Jedna vec sú plány a vízie, druhá vec je realita, takže uvidíme,“ dodal.
Rómske rodiny v lokalite Za jarkom zatiaľ žijú v starých domoch a blate. Do školy chodia deti cez rozbahnené ulice a dospelí si len ťažko vedia predstaviť, že o pár rokov by mohli bývať v novom nájomnom byte.
„Áno, veľmi čakáme. Aj kvôli deťom, aby nemuseli chodiť do školy v blate,“ hovorí Anna Muchová. Zároveň priznáva, že po rokoch sľubov v komunite prevláda nedôvera. Mnohí sa obávajú, že aj tento projekt skončí na papieri a dôstojné bývanie zostane len v plánovacích dokumentoch mesta.