Referendum je neplatné, účasť bola len 16,13 %

Referendum je neplatné. K urnám prišlo príliš málo voličov na to, aby bol výsledok záväzný. Podľa oficiálnych údajov sa na hlasovaní zúčastnilo 705 227 ľudí, čo predstavuje účasť 16,13 percenta.

Na platnosť referenda bola potrebná účasť nad 50 percent oprávnených voličov. Táto hranica sa ani zďaleka nedosiahla. V zoznamoch bolo zapísaných 4 369 989 voličov.

Výsledky oznámil predseda štátnej komisie pre voľby Eduard Burda. „Výsledky referenda nedosiahli potrebnú 50-percentnú účasť voličov na to, aby mohlo byť toto referendum vnímané ako platné,“ povedal Eduard Burda, predseda štátnej komisie pre voľby.

Referendum malo dve otázky. Prvá sa týkala zrušenia takzvanej doživotnej renty pre Roberta Fica, ustanovenej v zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Za zrušenie hlasovalo 658 937 voličov. Proti bolo 37 553 ľudí.

Z čísel vyplýva, že medzi tými, ktorí prišli hlasovať, mala prvá otázka výraznú podporu. Za odpoveď „áno“ hlasovalo 93,43 percenta zúčastnených voličov. Proti bolo 5,32 percenta.

Druhá otázka sa týkala obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Aj tu prevládla odpoveď „áno“. Za hlasovalo 650 490 voličov, proti bolo 42 876 ľudí.

Podpora druhej otázky medzi zúčastnenými voličmi dosiahla 92,23 percenta. Proti bolo 6,07 percenta hlasujúcich. Napriek vysokému podielu súhlasných hlasov však výsledok nemá potrebnú silu, keďže referendum je pre nízku účasť neplatné.

Štatistický úrad uviedol, že spracovanie výsledkov prebehlo bez komplikácií. Celý proces od prvej okrskovej zápisnice až po republikovú zápisnicu trval 3 hodiny a 11 minút.

Prvá okrsková zápisnica bola spracovaná v sobotu večer sedem minút po 22. hodine. Išlo o okrsok číslo 1 v obci Dedačov v okrese Humenné. Posledná zápisnica bola spracovaná v nedeľu o 1:02 z okrsku číslo 35 v Trenčíne.

Predseda Štatistického úradu Martin Nemky označil sumarizáciu za korektnú. „Výsledky sme spracovali spoľahlivo, nezávisle a bez akýchkoľvek incidentov,“ uviedol Martin Nemky..

Rozdiely boli aj medzi krajmi. Najvyššiu účasť zaznamenal Bratislavský kraj, kde prišlo hlasovať 21,84 percenta voličov. Najnižšia účasť bola v Košickom kraji, kde dosiahla 13,40 percenta.

Ešte väčšie rozdiely boli na úrovni okresov. Najvyššiu účasť mal okres Senec, a to 24,18 percenta. Naopak, najmenej voličov prišlo v okrese Revúca, kde účasť dosiahla iba 7,91 percenta.

Zo zahraničia sa do hlasovania zapojilo 5 218 voličov. Predstavovalo to 0,73 percenta zo všetkých ľudí, ktorí sa na referende zúčastnili. Poštou bolo odovzdaných 5 205 obálok.

Ministerstvo vnútra hodnotilo priebeh hlasovania ako pokojný. Podľa riaditeľa odboru volieb Martina Gajdoša neboli zaznamenané vážne problémy ani rušivé momenty.

„Priebeh referenda bol naozaj úplne bezproblémový, bez nejakých rušivých momentov, všetko prebehlo úplne hladko,“ povedal Martin Gajdoš, riaditeľ odboru volieb ministerstva vnútra.

Hlasovanie sa v dvoch prípadoch krátko predĺžilo. Podľa ministerstva nešlo o pochybenie volebných komisií. Dôvodom boli mimoriadne situácie, medzi nimi zdravotný problém a prípad, keď sa deti hrali s futbalovou loptou.

Polícia nezaznamenala trestný čin, ktorý by súvisel s referendom. Viceprezident Policajného zboru Rastislav Polakovič informoval, že policajti riešili dva priestupky.

V Žiari nad Hronom bol podľa polície člen volebnej komisie pod vplyvom alkoholu. Nafúkal 0,81 miligramu na liter, čo zodpovedá 1,69 promile, a bol vystriedaný. Druhý priestupok riešili v Ružomberku, kde sa mal muž pod vplyvom alkoholu vulgárne správať.

„Nezaznamenali sme žiadne prípady, ktoré by narušili verejný poriadok alebo nejak by znemožnili referendum,“ vysvetlil Rastislav Polakovič, viceprezident Policajného zboru.

Polícia preverovala aj ďalšie oznámenia, tie sa však podľa nej nepotvrdili. Riešila napríklad podnety o členoch komisie pod vplyvom alkoholu alebo o prenosnej urne. Žiadne z týchto podozrení sa nepotvrdilo.

Počas referenda sa objavila aj otázka elektronických dokladov. Niektorí voliči sa chceli preukázať elektronickým občianskym preukazom alebo pasom. Podľa štátnej komisie však bolo možné v tomto referende hlasovať iba s fyzickým občianskym preukazom.

Eduard Burda vysvetlil, že ak volebná komisia neumožnila hlasovať človeku s elektronickým dokladom, neporušila zákon. Elektronické doklady sa podľa neho zavádzajú postupne a do budúcna sa počíta s technickými riešeniami, ktoré by takéto overovanie umožnili.

Referendum tak skončilo jasným paradoxom. Väčšina zúčastnených voličov podporila obe otázky, no k urnám prišlo príliš málo ľudí. Výsledok preto nie je platný a nebude mať záväzný účinok.