Práca namiesto dávok: Úradníci v osadách už vypisujú dotazníky.

Od septembra platí na Slovensku zákon práca namiesto dávok. Dlhodobo nezamestnaní môžu prísť nielen o podporu v nezamestnanosti, ale aj o dávku v hmotnej núdzi, ak odmietnu ponúknuté zamestnanie alebo porušia pracovnú disciplínu. Vláda tvrdí, že chce motivovať ľudí k práci. Z praxe z obcí s veľkým počtom Rómov však prichádzajú skôr obavy z prehlbovania chudoby a napätia.

Viliam Páleník pripomenul, že doteraz platilo, že uchádzač o zamestnanie musel v evidencii úradu práce preukazovať, že si hľadá prácu a reaguje na ponuky. Ak odmietol primeranú prácu, mohol prísť o podporu v nezamestnanosti, nie však automaticky o dávky v hmotnej núdzi.

Nový režim je prísnejší. Ak nezamestnaný odmietne ponúkanú prácu alebo závažne poruší pracovnú disciplínu, úrad mu môže znížiť alebo odobrať dávku v hmotnej núdzi. Minister práce už skôr oznámil, že pri prvom odmietnutí sa dávka odoberie na mesiac, pri opakovaní na tri mesiace. Tento režim sa má opakovať, kým človek nenastúpi do práce.

Sporným bodom je pojem primeraná práca. Podľa Páleníka zákon nedáva jednoznačné kritériá, čo sa ešte považuje za primerané z hľadiska kvalifikácie aj miesta výkonu práce.

„Zákon slovo primeraná nedefinuje úplne jasne. V praxi to budú vykladať úradníci na úradoch práce podľa interných usmernení. Priestor na rozdielny výklad je veľmi veľký,“ uviedol Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Obec Zámutov pri Vranove nad Topľou patrí k regiónom s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva. Žije tam približne 1700 Rómov, z toho asi 800 ľudí v produktívnom veku.

Starostka Jozefína Tomášová potvrdila, že úrad práce už v obci urobil prvé kroky. Obec poskytla priestory, terénni sociálni pracovníci prešli domácnosti a pozvali všetkých evidovaných nezamestnaných.

„Prišlo okolo 60 ľudí a všetci boli Rómovia. Nerómskych nezamestnaných som tam nevidela, aj keď boli na zozname a boli pozvaní,“ povedala Tomášová.

Úradníci podľa nej vypisovali s ľuďmi dotazníky o vzdelaní, záujme o prácu, možnostiach dochádzania a mzdových predstáv. Takéto údaje však už úrady práce štandardne zhromažďujú pri registrácii uchádzačov.

„Pýtali sa ich na to isté, čo už raz vyplnili, keď sa evidovali. Pôsobilo to duplicitne. O tom, aký bude ďalší postup, nás neinformovali,“ doplnila starostka.

Rómski asistenti, ktorých avizoval úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, na stretnutí neboli. Úkony zabezpečovali výlučne pracovníci úradu práce.

Tomášová odmieta rozšírený naratív, že „Rómovia nechcú pracovať“. Tvrdí, že napríklad v ich obci už pracujú všetci, ktorí mali reálnu šancu zamestnať sa.

„Tí, čo chceli pracovať, sú zamestnaní. Ostala nám hŕstka ľudí, ktorí sú z rôznych dôvodov nezamestnateľní alebo majú 55 a viac rokov. O takých už zamestnávatelia záujem nemajú,“ povedala starostka.

Zásadným problémom je podľa nej nedostatok pracovných miest v okrese.

„V našom okrese je možno 20 až 30 voľných pracovných miest. Najprv mali pripraviť konkrétne pracovné ponuky a až potom prijímať takýto zákon, ktorý kráti dávky,“ upozornila Tomášová.

K bariéram patrí aj nízke vzdelanie. Mnohí Rómovia nedokončili školu, nemajú výučný list ani maturitu, hoci sú manuálne zdatní. Bez dokladu o vzdelaní sa však nedostanú ani na operátorské pozície vo výrobe.

Starostka hovorí aj o diskriminácii pri prijímaní do práce.

„Keď sa na jedno pracovné miesto prihlási desať Rómov a piati Nerómovia, všetci vieme, koho si zamestnávateľ vyberie. Skrytý aj otvorený rasizmus na trhu práce stále existuje,“ skonštatovala Tomášová.

Podobné skúsenosti opisujú aj Rómovia z iných obcí. Predstavitelia Lomničky tvrdia, že týždenne posielajú desiatky žiadostí, no pri rómskom priezvisku alebo názve obce sa telefonáty končia.

„Týždenne z obce odchádza 60 až 70 žiadostí o zamestnanie. Keď počujú Lomničku a rómske priezvisko, často zložia telefón. Ľudia chcú pracovať, ale pracovné miesta pre nich nie sú,“ uviedol jeden z miestnych predstaviteľov.

Pre ľudí v hmotnej núdzi nie je problémom len nájsť si prácu, ale aj fyzicky sa do nej dostať. Mnohé ponuky sú v iných mestách alebo okresoch.

„Mladí ľudia chcú pracovať, ale často nemajú ani na cestu. Viem o skupinách, ktoré si kúpili staré auto za niekoľko stoviek eur, aby mohli dochádzať do Giraltoviec, Prešova či Košíc. Bez toho by sa do práce nedostali,“ opisuje situáciu starostka Zámutova.

Podľa nej je nereálne očakávať, že dlhodobo nezamestnaný človek vezme posledné peniaze rodine a odíde do iného mesta, kde si musí zaplatiť ubytovanie, cestu a stravu na celý mesiac dopredu.

„Ak má rodič na výber, či zaplatí elektrinu, cestu za prácou alebo jedlo pre deti, väčšina z nich zvolí jedlo. Zákon s týmito realitami vôbec nepočíta,“ doplnila Tomášová.

Odborník na trh práce Viliam Páleník upozornil, že dávka v hmotnej núdzi nie je bonus, ale posledná sociálna sieť pre tých, ktorí nemajú iný príjem ani majetok.

„Ak najchudobnejším zoberieme dávku v hmotnej núdzi, tlačíme ich do absolútnej chudoby. Je veľmi pravdepodobné, že si budú hľadať obživu inými cestami, vrátane drobnej kriminality,“ povedal Páleník.

Podľa neho nejde o opatrenie, ktoré by vychádzalo z odborných štúdií alebo serióznych výskumov.

„V akademickom prostredí nepoznám analýzy, ktoré by pre naše podmienky odporúčali takýto postup. Právne rozbory naznačujú, že úplné odobratie dávok môže byť na hrane ústavnosti,“ dodal.

V politickej diskusii zaznievajú výhrady, že zákon v praxi najtvrdšie dopadne na rómske komunity. Starostka Zámutova to vidí jednoznačne.

„Tento zákon považujem za opatrenie cielené najmä na Rómov. Stačí sa pozrieť, v ktorých obciach prebiehajú prvé dotazníky a kde sa očakáva najväčší počet sankcií,“ uviedla Tomášová.

Podľa nej sa rómska téma pravidelne zneužíva v politickom boji.

„Pred každými voľbami sa vyťahuje rómska karta. Namiesto systémových riešení počúvame, že Rómom treba zobrať dávky, lebo nechcú pracovať. Realita v teréne je úplne iná,“ dodala.

Minister práce avizoval, že súčasťou riešenia majú byť aj sociálne podniky, v ktorých nájdu uplatnenie ľudia s nízkym vzdelaním – vrátane Rómov. V praxi však ide zatiaľ skôr o výnimky.

Tomášová uviedla, že v susednej obci Bystré funguje sociálny podnik, ktorý sa stará o zber odpadu a zamestnáva aj Rómov. Zámutov založil obecný podnik a požiadal o štatút sociálneho podniku, aby mohol vytvárať pracovné miesta pre miestnych obyvateľov.

„Nechceme zamestnávať len Rómov. Máme aj chudobných Nerómov, ktorí sú dlhodobo bez práce. Potrebujeme však, aby štát konečne nastavil projekty tak, aby boli reálne vykonateľné aj v našich podmienkach,“ povedala starostka.

Páleník pripomenul, že veľký priestor má v rukách samotný štát.

„Štát by mal ísť príkladom. Má obrovské možnosti vo verejných službách, školstve, zdravotníctve či sociálnej starostlivosti. Ľudí, ktorí chcú pracovať, máme. Pracovné miesta vieme vytvoriť. Potrebná je politická vôľa, nie len sprísňovanie sankcií,“ zdôraznil.