Presne pred 26 rokmi, 6. júla 1999, sa vzťahy medzi Slovenskom a Fínskom nečakane zmenili. Fínska vláda po mimoriadnom rokovaní oznámila, že ruší bezvízový styk so Slovenskou republikou. Dôvod bol – masový príchod slovenských Rómov, ktorí vo Fínsku žiadali o politický azyl.
Podľa vyhlásenia fínskeho ministerstva zahraničných vecí, ktoré citovala agentúra Reuters, malo toto opatrenie zabrániť slovenským Rómom „masovo utekať z vlasti a hľadať útočisko v tejto prosperujúcej severskej krajine“. Do Fínska v tom čase dorazilo už viac ako tisíc Rómov zo Slovenska, pričom všetci uvádzali ako dôvod odchodu prenasledovanie.
Vtedajší slovenský prezident Rudolf Schuster pripustil, že za vlnou emigrácie môže stáť aj určitá organizácia. Ako sa vyjadril pre TASR, „nie je náhodné, že predtým to bola Veľká Británia a teraz je to Fínsko“, pričom upozornil, že v Helsinkách sa v tom čase rozhodovalo aj o vstupe Slovenska do Európskej únie.
Schuster zároveň zdôraznil potrebu konkrétneho programu pomoci Rómom. „Je nevyhnutné vylúčiť extrémy zo vzťahov k Rómom. Diskriminácia sa prejavuje, aj keď niekedy v malom, keď sa nemôžu dostať do niektorých zariadení alebo sú znevýhodňovaní oproti iným občanom.“
Podľa vtedajšieho štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jána Figeľa bola migrácia do Fínska organizovaná. Figeľ tiež tvrdil, že Rómovia odchádzajú z ekonomicko-finančných dôvodov, pričom azylové konanie využívali ako výhodnú cestu.
„Celý projekt je dôsledne organizovaný a nie sú to chudobní občania, ktorí do Fínska v súčasnosti cestujú,“ uviedol Figeľ.
Predseda Strany demokratickej jednoty Rómov Ján Čonka tvrdil, že najviac zarmucujúcim momentom bol odchod stredoškolsky vzdelaných Rómov.
„Ak sa štát nepostará o to, aby mladí vzdelaní ľudia našli uplatnenie, nemôže sa čudovať, že odchádzajú za vidinou lepšieho životam,“ uviedol J. Čonka.
Rómska iniciatíva Slovenska (RIS) bola z kroku Fínska šokovaná. Jej predseda Alexander Patkoló označil vízovú povinnosť za príliš radikálny krok.
„Fínska republika mohla limitovať príchod turistov zvýšením finančnej tarify, na základe ktorej by boli povinní preukázať sa určitou finančnou hotovosťou,“ povedal pre 26 rokmi A. Patkoló. RIS vyzvala Rómov, aby zostali na Slovensku a problém riešili doma. „Tieto problémy sú naše a musia sa riešiť na Slovensku,“ dodal vtedajší šéf RIS.
Odborníci upozorňovali, že migrácia Rómov z regiónu nie je novým javom. Podľa Jean-Pierre Liégoisa, významného európskeho znalca rómskej problematiky, boli hlavnými dôvodmi migrácie v histórii deportácia, vyhnanstvo, fyzické tresty, represálie, ale aj snaha obchodovať či udržiavať kontakty medzi rodinami.
Veľké migračné vlny slovenských Rómov smerovali v 90. rokoch najmä do Veľkej Británie a Belgicka, kde taktiež žiadali o azyl. Aj tieto krajiny postupne zaviedli pre Slovensko vízovú povinnosť.
Takmer tri dekády po tejto udalosti pripomína tento príbeh nielen napätie v slovensko-fínskych vzťahoch, ale najmä dlhodobý boj Rómov o dôstojný život a uznanie v slovenskej spoločnosti.