Požiar prežili, dôstojné bývanie nie: Rómovia v unimobunkách Stropkove

Dva roky po požiari žijú rodiny v Stropkove stále v unimobunkách. „Takto sa tu nedá žiť,“ hovorí Zuzana

V Stropkove stojí deväť unimobuniek, ktoré mali byť len dočasným riešením po veľkom požiari. O strechu nad hlavou pri ňom prišlo približne päťdesiat ľudí. V apríli to budú dva roky – a rodiny, ktoré vtedy „vyhoreli“, sú v provizóriu dodnes.

„Ide o prechodné bývanie. Unimobunky sú vo vlastníctve mesta a bývajú tu Rómovia, ktorí pred dvoma rokmi prišli pri požiari o domovy,“ vysvetľuje pre Roma Television terénna pracovníčka mesta Stropkov Veronika Cinová.

Jedna unimobunka, jedna izba, jedna rodina. Na papieri to vyzerá jednoducho, realita je však oveľa zložitejšia. „Keď sú tam maximálne dvaja, ešte sa to nejako dá zvládnuť. Ale keď sú v jednej miestnosti deti a viac generácií, určite je to problém,“ hovorí Cinová.

Zuzana Čonková v unimobunke žije s manželom a dospelým synom. „V apríli to už budú dva roky,“ pripomína. Ich príbytok tvorí jedna miestnosť. Voda v ňom nie je.

„Nemáme vodu v príbytkoch. Riady musíme umývať na dvakrát, aby sme ich poriadne umyli,“ opisuje pani Zuzana. Na vodu a sprchu chodia do hygienického kontajnera, ktorý stojí pri bunkách. „Keď ideme do hygienického centra, je tam zima a z toho ochorieme,“ dodáva.

Základná infraštruktúra je len vonku. „Prístup majú v hygienickom kontajneri, kde majú vodu aj elektrinu,“ vysvetľuje Veronika Cinová. V samotných unimobunkách však nie je kúpeľňa ani kuchyňa, ľudia všetko zdieľajú.

Pani Zuzana hovorí aj o tom, čo ju trápi najviac: „Všetci bývame na tesno, nemáme žiadne súkromie a aj môj syn býva s nami.“ Odísť by chcela, no nemá kam. „Máte peniaze na iné bývanie?“ pýtame sa. „Nie, odkiaľ? Keby som mala, už dávno odídem niekam inam. Nemôžeme si dovoliť nič iné, aj keby sme chceli. Takto sa tu nedá žiť,“ odpovedá.

Terénna pracovníčka priznáva, že ľudia sa sťažujú, no verí, že časť vecí sa dá meniť aj vlastnými silami.

„Samozrejme, že sa sťažujú, ale stále je čo vylepšovať aj svojím pričinením. Môžu niečo dokázať, aby to bolo lepšie,“ hovorí Veronika Cinová.

Faktom však zostáva, že „prechodné“ bývanie v unimobunkách sa pre mnohých stalo dlhodobou realitou. A kým mesto nenájde trvalejšie riešenie, desiatky ľudí v Stropkove budú nový rok opäť vítať v plechových kontajneroch, nie vo vlastnom domove.