Plač v daždi pred domom smútku: pohreb v Iňačovciach pobúril Slovensko

Dážď, chlad a plač nad truhlou. Takto vyzerala posledná rozlúčka s pani Kristínou v obci Iňačovce v okrese Michalovce. Smútiaci stáli vonku pred domom smútku, niektorí s dáždnikmi v rukách. Dcéra zosnulej sa v slzách lúčila s matkou, zatiaľ čo okolo nej rástlo rozhorčenie.

Video z pohrebu sa rýchlo objavilo na sociálnych sieťach. Naživo ho vysielal príbuzný zosnulej. Zábery ukazujú ľudí zhromaždených pod strechou domu smútku, nie však v jeho interiéri. Práve to vyvolalo silné emócie a obvinenia smerom k starostovi obce Martinovi Gerzaničovi.

Pozostalí tvrdia, že im nebolo umožnené rozlúčiť sa s nebohou v dome smútku, hoci počasie bolo nepriaznivé. Podľa nich išlo o neúctu a poníženie.

Obec Iňačovce však tieto tvrdenia odmieta. V oficiálnom stanovisku uvádza, že pohreb sa konal 4. februára 2026 o 12:00. O jeho zabezpečenie sa staral druh zosnulej, pán Zdeno O., ktorému s nákladmi pomohol aj starosta obce.

„Pán Zdeno O. sa vyjadril, že celý pohrebný obrad sa má uskutočniť priamo na cintoríne,“ uviedla obec s tým, že túto informáciu mal dostať aj miestny farár. Zosnulá bola podľa obce privezená na cintorín o 11:45, teda krátko pred začiatkom obradu.

Podľa samosprávy nebolo rozhodnutie pozostalého oznámené verejnosti, čo spôsobilo nedorozumenie a následné obviňovanie starostu. Obec zároveň tvrdí, že muž, ktorý situáciu vysielal naživo, nie je obyvateľom obce a počas prenosu sa mal starostovi vyhrážať a šíriť nepravdivé informácie. Prípad preto nahlásili Policajnému zboru SR.

K situácii sa vyjadril aj príbuzný zosnulej na sociálnej sieti. Jeho pôvodný príspevok bol napísaný vo východoslovenskom nárečí. V spisovnej slovenčine znie takto:

„Pán starosta, všetko, čo uvádzate vo vyjadrení, je lož. Keby ste skutočne pomohli Zdenovi, otvorili by ste aj dom smútku. Ja aj moja rodina sme Kristíne pomohli. Zdena ste využili a presvedčili ho. Od čias covidu nebol v dome smútku pochovaný žiadny Róm. Kristína sa v tejto obci narodila, odpracovala tu 30 rokov na družstve a zaslúžila si pohreb v dome smútku. Existuje o tom aj videozáznam.“

Obec tvrdí, že dom smútku je dlhodobo k dispozícii všetkým obyvateľom bez rozdielu a vždy rešpektuje vôľu pozostalých.