Čo presne navrhuje SNS v Trestnom zákone
Ktoré extrémistické činy majú mať nižšie tresty
Prečo opozícia hovorí o legalizácii extrémizmu
Ako na návrh reaguje generálny prokurátor Maroš Žilinka
Aké riziká novela podľa kritikov prináša
Zníženie trestov za extrémistické trestné činy rozvírilo politickú scénu. Koaličná SNS predložila do Národnej rady novelu Trestného zákona, ktorá má podľa nej priniesť racionálnejší a diferencovanejší prístup k trestaniu. Opozícia aj odborné autority však varujú, že ide o nebezpečný krok, ktorý môže oslabiť ochranu spoločnosti pred nenávisťou a extrémizmom.
Poslanci Adam Lučanský, Dagmar Kramplová a Milan Garaj navrhujú znížiť horné hranice trestných sadzieb pri viacerých extrémistických skutkoch. Zmena sa týka napríklad založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Kým dnes za tento čin hrozí trest od jedného do piatich rokov, po novom by to bolo maximálne na dva roky.
Úpravy sa majú dotknúť aj prejavov sympatií k extrémistickým hnutiam, hanobenia národa, rasy či presvedčenia, popierania a schvaľovania holokaustu alebo podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
Predkladatelia tvrdia, že cieľom je zosúladenie trestného práva s princípmi primeranosti a individualizácie trestu. „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie trestnoprávnej represie so základnými princípmi moderného trestného práva, najmä so zásadou primeranosti trestu, individualizácie trestnoprávneho postihu a zásady ultima ratio,“ uviedli poslanci SNS v dôvodovej správe.
Zároveň navrhujú úplne vypustiť ustanovenia o výrobe, rozširovaní a prechovávaní extrémistického materiálu. Podľa SNS tieto paragrafy spôsobujú v praxi problémy, najmä pri osobách, ktoré zbierajú historické alebo dokumentačné predmety.
Opozícia však reagovala mimoriadne ostro. Progresívne Slovensko označilo návrh za snahu oslabiť schopnosť štátu chrániť spoločnosť pred extrémizmom. „Najprv zlikvidovali špeciálne útvary na boj proti organizovanému zločinu, potom znížili tresty pre kriminálnikov a teraz prichádzajú na pomoc neonacistom a ďalším extrémistom,“ povedal bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, poslanec NR SR za Progresívne Slovensko.
Podľa poslankyne Ireny Bihariovej by novela mohla znamenať faktickú legalizáciu extrémistických materiálov. „Ak zákon prejde, nebude trestné nič späté s držbou a šírením extrémistických materiálov,“ upozornila.
Kritiku pridalo aj Hnutie Slovensko. Podľa neho ide o krok späť pre demokraciu a bezpečnosť občanov. „Namiesto toho, aby vláda chránila ľudí pred nenávisťou a extrémizmom, chce schváliť zákon šitý na mieru pre extrémistov. Toto je jasný signál, že nenávisť bude na Slovensku tolerovaná,“ vyhlásil bývalý minister vnútra Roman Mikulec, poslanec NR SR z Hnutia Slovensko.
Najtvrdšie slová však zazneli od generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku. Ten označil návrh za nezodpovedný a krátkozraký. „Extrémizmus považujem za rovnako závažné, ak nie ešte závažnejšie ohrozenie spoločnosti, akým je korupcia. Pre navrhované zmeny nevidím žiadny vecný ani rozumný dôvod,“ uviedol Žilinka.
Podľa neho by prijatie novely znamenalo zásadný krok späť v boji proti extrémizmu a ohrozenie demokratických hodnôt. Kritici zároveň upozorňujú, že návrh vznikol bez širšej odbornej diskusie a analýzy dopadov.
O osude novely rozhodnú poslanci v najbližších týždňoch. Už teraz je však jasné, že pôjde o jednu z najkontroverznejších legislatívnych zmien v oblasti trestného práva za posledné roky.