PRÉMIUM
Dnes, 8. apríla, si Rómovia na Slovensku aj vo svete pripomínajú Medzinárodný deň Rómov. Nie je to len symbolický sviatok kultúry, hudby a identity. Je to aj deň, ktorý každý rok vracia do verejnej diskusie otázku, prečo najväčšia etnická menšina v Európe stále čelí chudobe, segregácii, predsudkom a diskriminácii.
Európska komisia uvádza, že v Európe žije odhadom 10 až 12 miliónov Rómov a približne 6 miliónov z nich žije v Európskej únii. Zároveň pripomína, že mnohí Rómovia sú aj dnes obeťami sociálneho vylúčenia napriek tomu, že diskriminácia je v členských štátoch zakázaná.
prečo sa Medzinárodný deň Rómov pripomína práve 8. apríla,
čo priniesol prvý Svetový rómsky kongres v roku 1971,
prečo sú vlajka a hymna „Gelem, Gelem“ dôležité aj dnes,
aké sú aktuálne fakty o postavení Rómov v Európe a na Slovensku,
čo sa mení v roku 2026 a prečo téma zostáva stále naliehavá.
Dátum 8. apríl nie je náhodný. Pripomína prvý Svetový rómsky kongres, ktorý sa konal od 7. do 12. apríla 1971 pri Londýne. Práve toto stretnutie sa považuje za historický zlom v modernom rómskom hnutí. Rómski zástupcovia tam prvý raz jasne pomenovali požiadavku sebaurčenia a medzinárodnej jednoty. Na kongrese bola predstavená rómska vlajka a ako spoločný symbol identity bola prijatá aj hymna „Gelem, Gelem“. Medzinárodný deň Rómov bol potom oficiálne vyhlásený v roku 1990 na 4. Svetovom rómskom kongrese.
Práve preto je dnešný deň oveľa viac než len pripomienka jednej komunity. Rada Európy zdôrazňuje, že 8. apríl je dňom oslavy rómskej histórie, jazyka a kultúry, ale zároveň aj dňom upozornenia na problémy, ktoré Rómovia stále zažívajú. Medzi nimi je najmä anticiganizmus, teda osobitná forma rasizmu namierená proti Rómom. Rada Európy upozorňuje, že práve predsudky, diskriminácia a proti-rómska nenávisť brzdia akékoľvek snahy o skutočné zlepšenie situácie.
Dôležité je aj to, že Medzinárodný deň Rómov nie je oficiálnym medzinárodným dňom Organizácie Spojených národov. Na zozname observancií OSN sa nenachádza. Jeho význam je však v Európe aj mimo nej silný práve preto, že vyrástol z rómskeho emancipačného hnutia a nie z rozhodnutia veľkých inštitúcií. Aj to je dôvod, prečo má pre mnohé rómske komunity mimoriadnu váhu.
Na Slovensku má dnešný deň aj domáci rozmer. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2021 deklarovalo rómsku národnosť 156 164 obyvateľov, teda takmer tri percentá populácie. Z toho 67 179 ľudí uviedlo rómsku národnosť ako svoju hlavnú národnosť a 88 985 ako ďalšiu národnosť. Rómsky materinský jazyk uviedlo 100 526 obyvateľov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zároveň v roku 2025 spustil nové sociografické mapovanie rómskych komunít, ktoré nadväzuje na predchádzajúce atlasové zbery dát z rokov 2004, 2013 a 2019.
Medzinárodný deň Rómov tak každý rok pripomína dve pravdy naraz. Prvou je sila rómskej identity, kultúry, jazyka a politického pohybu, ktorý sa od kongresu v roku 1971 stal pevnou súčasťou európskych dejín. Druhou je fakt, že bez rovnakého prístupu k bývaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, práci a spravodlivosti zostane oslava iba pekným gestom. Aj preto má dnešný deň význam nielen pre Rómov, ale pre celú spoločnosť. Je testom toho, či Európa a Slovensko vedia hovoriť o rovnosti nahlas, ale aj konať konkrétne.
Záver dnešného odkazu je jasný. Medzinárodný deň Rómov nie je spomienkou na minulosť, ktorá sa už uzavrela. Je to živá pripomienka toho, že rešpekt, dôstojnosť a rovné práva sa nemajú oslavovať len raz do roka. Majú sa stať samozrejmosťou.