Vláda schválila návrh novely Trestného zákona, ktorý opätovne zavádza pravidlo trikrát a dosť pri drobných krádežiach. Recidivisti tak môžu po treťom skutku v jednom roku čeliť trestu odňatia slobody až na dva roky, a to bez ohľadu na výšku škody. Kabinet zároveň navrhuje, aby parlament schválil zmeny v skrátenom legislatívnom konaní.
Ministerstvo spravodlivosti návrh zdôvodňuje rastom drobnej kriminality, vyššou agresivitou páchateľov a spoločenským tlakom na sprísnenie sankcií. Rezort tiež upozorňuje, že sa rozšírili nepravdivé informácie o tom, že krádež v nízkej hodnote je „beztrestná“.
Vysvetľuje, že opatrenie má upokojiť verejnosť, ktorá dlhodobo žiada tvrdší postup voči recidivistom, a zároveň má posilniť postavenie poškodených. Ministerstvo tvrdí, že recidivisti často páchajú krádeže v hodnote 50 až 70 eur a pri odhalení sa správajú čoraz agresívnejšie.
Novela s drobnými úpravami mení aj Exekučný poriadok – exekútor bude môcť využiť donucovacie opatrenia pri vymáhaní náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) označil zmenu za rýchlu reakciu na narastajúcu kriminalitu. Ohlásil však aj ďalšie kroky, najmä v oblasti priestupkov a obecných služieb. Ak človek opakovane nenastúpi na drobné obecné práce, podľa neho by mala byť zavedená trestná zodpovednosť.
„Chceme, aby sa pri sankciách zohľadňovala aj náhrada škody, ktorú páchateľ spôsobil,“ uviedol Susko. Zároveň potvrdil, že výška škody nebude pri treťom skutku rozhodujúca.
Premiér Robert Fico dodal, že ak prevláda názor na sprísnenie trestnoprávneho postihu, vláda musí reagovať. „Výrazne sa sprísňuje postih, ak dôjde ku krádežiam drobného charakteru,“ povedal.
Slovenská aliancia moderného obchodu aj Zväz obchodu SR tvrdia, že recidivisti páchajú väčšinu drobných krádeží a prejavujú rastúcu agresivitu. Podľa obchodníkov sa prudký nárast problémov začal počas inflačnej krízy v roku 2022 a odvtedy situácia eskaluje.
Prezident zväzu Filip Kasana upozornil, že opakované krádeže často sprevádzajú fyzické útoky na personál. Podpredseda aliancie Martin Krajčovič pripomenul, že mnohé prevádzky hlásia dramatický nárast incidentov.
Mimovládna organizácia Zastavme korupciu tvrdí, že samotné sprísnenie sankcií za drobné krádeže nie je riešením a štát zároveň zanedbáva boj proti daňovým únikom. Podľa výkonného riaditeľstva nadácie štatistiky kriminality skreslila zmena zákona, ktorá niektoré daňové podvody presunula medzi priestupky.
Nadácia tiež kritizuje reorganizáciu polície, ktorá podľa nej oslabila vyšetrovanie daňovej kriminality.
Opozičné Progresívne Slovensko obviňuje vládu, že reaguje neskoro a bez odbornej diskusie. Poslankyňa Zuzana Števulová pripomína, že kabinet rok ignoroval varovania z obcí aj obchodov.
PS odmieta tvrdenia ministra Suska, že opozícia povzbudzovala ku krádežiam. Lucia Plaváková z Ústavnoprávneho výboru NR SR označila návrh za „zúfalú záplatu“, ktorá má zakryť dôsledky rozhodnutí súčasnej vlády.
KDH tvrdí, že zmena je dôsledkom zle nastavenej trestnej politiky vlády. Podpredseda strany a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas hovorí o neskorej reakcii na varovania samospráv.
Zároveň priznáva, že návrat opakovanej recidívy medzi trestné činy je v súčasnosti jediné okamžite realizovateľné opatrenie, no nejde o systémové riešenie. Oceňuje však snahu rezortu spravodlivosti posilniť postih za odmietanie obecných služieb.