Po takmer 16 rokoch od šokujúcej policajnej akcie na stanici v Košiciach dostáva prípad šiestich rómskych chlapcov novú šancu na spravodlivosť. Košický krajský súd zrušil oslobodzujúci rozsudok pre desať policajtov a vec vrátil Mestskému súdu Košice na nové prejednanie.
K mučeniu detí malo dôjsť 21. marca 2009 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice – Juh. Chlapcov vo veku od 10 do 16 rokov priviedli na stanicu pre podozrenie z lúpežného prepadnutia dôchodkyne z Luníka IX. To, čo sa tam odohralo, neskôr obletelo svet.
Na internete sa objavilo video, ktoré zachytáva, ako policajti chlapcov ponižujú, nútia ich, aby si dávali navzájom facky, vyzliekajú ich donaha. Podľa obžaloby ich bili, vulgárne im nadávali, pustili na nich služobné psy a urážali ich pre ich rómsky pôvod.
Generálna prokuratúra neskôr desiatich vtedajších policajtov obžalovala zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Proces sa roky naťahoval. Mestský súd v Košiciach napokon vlani vo februári všetkých obžalovaných oslobodil s odôvodnením, že „nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú stíhaní“.
Prokurátor sa odvolal a Krajský súd teraz dal odvolaniu za pravdu. Podľa hovorkyne krajského súdu Anny Pančurovej odvolací senát konštatoval, že skutkové a právne závery prvostupňového súdu boli predčasné a nepresvedčivé. Krajský súd zdôraznil, že pri zákonnom vyhodnotení doterajších dôkazov nie je možné uzavrieť, že skutok sa nestal, a nariadil doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.
Prípad policajnej šikany detí z Luníka IX sa už dávno stal symbolom toho, ako môže vyzerať zlyhanie systému voči najzraniteľnejším. Video z mobilu, ktoré uniklo na verejnosť, vyvolalo pred rokmi reakcie medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv a dostalo sa aj do zahraničných médií.
Rozhodnutie Košického krajského súdu je studená sprcha pre sudcov, ktorí v tejto kauze na prvom stupni napísali, že „nebolo dokázané, že sa skutok stal“. Krajský súd ich rozsudok zrušil ako nezákonný, predčasný a nepresvedčivý. To nie je technická pripomienka. To je veľmi vážna vizitka práce súdu, ktorý rozhodoval o jednom z najcitlivejších prípadov policajného násilia na deťoch na Slovensku. Video z policajnej stanice v Košiciach videl celý svet. Rómski chlapci donaha, nútení biť sa, facky, psy, ponižovanie. Ak v takejto veci súd napíše, že „sa skutok nestal“, a pritom nedokáže vierohodne vysvetliť, prečo neberie vážne kľúčové dôkazy, nemôže čakať, že mu verejnosť bude veriť. Už vôbec nie rómske rodiny, ktorých deti sedeli na tej podlahe na stanici. Úlohou sudcu nie je zamiesť problém pod koberec vetou „nedokázalo sa“. Úlohou sudcu je detailne, logicky a zrozumiteľne vysvetliť, ako hodnotil dôkazy – od videozáznamu, cez výpovede detí a policajtov, až po odborné posudky. Krajský súd jasne povedal, že toto sa nestalo. Že prvostupňový súd sa s argumentmi prokuratúry a s podstatnými okolnosťami jednoducho poriadne nevysporiadal. Pri takomto type konania má každý sudca vedieť, že nejde o „ďalší spis v kope“. Je to prípad, ktorý sledujú ľudia na Luníku IX, mimovládky, medzinárodné organizácie a médiá. Každé rozhodnutie tu buď posilňuje, alebo ničí dôveru v to, že aj rómske dieťa má pred súdom rovnakú hodnotu ako dieťa z centra Košíc. Nevedieme hon na konkrétnych sudcov, ani im neupierame právo rozhodnúť nakoniec akokoľvek – aj opäť oslobodzujúco. Ale po verdikte krajského súdu platí jedno: už si nemôžu dovoliť povrchné odôvodnenie, formálne frázy a ignorovanie dôkazov. V tejto veci bude musieť prvostupňový súd ukázať maximálnu profesionalitu, právnu argumentáciu aj elementárnu empatiu k deťom, o ktorých utrpení sa rozhoduje. Ak má mať justícia tvár, ktorej budú veriť aj Rómovia, práve takéto kauzy rozhodnú, či to bude tvár spravodlivá, alebo ľahostajná. Teraz je lopta znova na strane sudcov. A po rokoch takého naťahovania už nestačí len „urobiť si svoju robotu“. Musia ju urobiť poriadne.