Návrh Ministerstva školstva zaviesť povinnú dochádzku do materskej školy od 3 rokov veku dieťaťa vyvoláva otázky, na ktoré dnes nemáme odpovede.
Ako špeciálna pedagogička oceňujem úmysel podporiť predškolské vzdelávanie, no upozorňujem, že samotná povinnosť bez reálnej podpory a odborného zázemia nepovedie k zlepšeniu vzdelávania.
Už v roku 2021 sme na Slovensku zaviedli povinné predprimárne vzdelávanie od 5 rokov a zároveň sa štát zaviazal zabezpečiť miesto v materskej škole (právny nárok) každému dieťaťu od 3 rokov v prípade záujmu rodičov. Teda už vtedy vznikla povinnosť pre zriaďovateľov vytvoriť kapacity pre túto vekovú skupinu.
Materské školy dnes čelia rastúcemu počtu detí s rôznorodými špeciálnymi potrebami – od porúch autistického spektra cez logopedické ťažkosti až po ADHD. Pedagogický zbor mnohokrát nemá potrebné kompetencie a odborné zázemie na to, aby týmto deťom poskytol adekvátnu podporu. Aj túto tému návrh na povinnú dochádzku od 3 rokov vôbec nereflektuje.
Zároveň nie som zástankyňou toho, aby vzdelávanie detí od 3 rokov bolo zákonne povinné. Deti sú veľmi rôznorodé – niektoré sú pripravené na kolektív, iné potrebujú viac času v domácom prostredí. Rodičia poznajú svoje deti najlepšie a mali by mať možnosť rozhodnúť, či je ich dieťa pripravené na materskú školu.
Od septembra 2027 bude povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky 4-ročné deti. Od septembra 2028 sa rozšíri aj na všetky 3-ročné deti. Rodičia však budú mať možnosť domáceho vzdelávania, pokiaľ majú aspoň stredoškolské vzdelanie, pričom toto individuálne plnenie sa rozširuje aj na mladšie vekové skupiny.
Nevidím dostatok priestoru pre diskusiu s odborníkmi i s rodičmi, ktorých sa táto zmena najviac dotkne. V otázke povinnej materskej školy od 3 rokov by mala byť zapojená širšia odborná aj rodičovská verejnosť.
Rovnako si musíme položiť otázku, ako zabezpečíme reálnu dochádzku detí z vylúčených komunít, ktoré žijú v chudobe a často nemajú možnosť dopraviť deti do škôlky mimo pešej dostupnosti.
Z mojej skúsenosti viem, že účinné riešenia prichádzajú vtedy, keď ideme priamo do prostredia týchto rodín, budujeme dôveru, bezpečie a postupne pripravujeme deti aj rodičov na nástup do škôlky.
Namiesto tvorby ďalších povinností by sme sa mali zamerať na podporu fungujúcich projektov, rozvoj školských podporných tímov a investície do odborného zázemia materských škôl. V opačnom prípade riskujeme, že systém nebude pripravený zvládnuť zvýšený nápor a znevýhodní práve tie deti, ktorým by mal pomáhať najviac.
Ak chceme pomáhať, nesmieme začínať povinnosťami, ale vytvárať funkčný a podporný systém. Bez toho riskujeme, že opäť zlyháme tam, kde to deti potrebujú najviac.
Svetlana Síthová je špeciálna pedagogička, predsedníčka Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov. Je autorkou a spoluautorkou viacerých odborných štúdií v oblasti špeciálnej pedagogiky a vzdelávania žiakov so špeciálnymi potrebami. Pôsobila v Štátnom pedagogickom ústave v pozícii vedúcej sekcie inkluzívneho vzdelávania, národnostných menšín a rozvoja vzdelávacieho systému. Viedla Odbor inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva a v roku 2021 zastávala funkciu štátnej tajomníčky rezortu školstva.