KOMENTÁR ekonóma Páleníka: Práca namiesto dávok môže prehĺbiť chudobu.

V súčasnosti funguje systém aktivačných a drobných obecných prác, ktoré môžu vykonávať všetci dlhodobo nezamestnaní vrátane Rómov. Takto si môžu privyrobiť k dávke v hmotnej núdzi. Nové opatrenie ministerstva práce však neprináša možnosť zvýšiť dávku vďaka práci – práve naopak, hrozí jej strata, ak nezamestnaný odmietne ponúkanú primeranú prácu od Úradu práce. Ak uchádzač prácu dvakrát odmietne, dávku v hmotnej núdzi stratí na určitú dobu stratí. Považujem to za problematické, pretože dávka v hmotnej núdzi je ústavné právo, ktoré má zabezpečiť aspoň základné životné potreby.

Veľkým problémom je aj spôsob, akým miestne úrady práce niekedy pristupujú k nezamestnaným. Poznatky Inštitútu zamestnanosti ukazujú, že prístup úradníkov je zväčša byrokratický. Prácu prideľujú paušálne, často bez ohľadu na reálne možnosti uchádzača. Môže sa tak stať, že matke s deťmi ponúknu napríklad nočnú alebo vzdialenú prácu, ktorú nemôže prijať. Podobne u mužov môže byť prekážkou dochádzanie alebo pracovné prostredie. Chýba individuálny, ľudský a empatický prístup. V praxi to môže viesť k tomu, že rodiny ostanú bez príjmu a ocitnú sa v existenčnom ohrození, čo ich môže dohnať k rôznym alternatívnym formám obživy.

Nie je pravdou, že segregovaní Rómovia nepracujú – mnohí z nich si privyrábajú rôznymi formami, či už legálne, pololegálne alebo nelegálne. Problémom je, či im zamestnávatelia ponúknu legálnu prácu a či majú reálnu možnosť sa zamestnať oficiálne. Nehovoríme pritom o všetkých Rómoch, ale o tých, ktorí žijú v segregovaných komunitách a pre ktorých je situácia často najzložitejšia.

Zavedenie nového opatrenia môže viesť k ešte hlbšej chudobe v rómskych komunitách. Za posledné roky klesol počet evidovaných nezamestnaných aj poberateľov dávok v hmotnej núdzi, často aj preto, že úrady práce účelovo vyraďovali uchádzačov z evidencie – napríklad pre formálne nesplnenie podmienky nespolupráce. Úrady tak vykazujú lepšie čísla nezamestnanosti, no situáciu v teréne to nerieši. Obávame sa, že pri novom opatrení bude postup podobný a reálne môže viesť k zhoršeniu životnej situácie najchudobnejších.

Sociálne podniky ako cesta

Namiesto tvrdých sankcií za odmietnutie práce by malo Ministerstvo práce masívne podporiť rozšírenie a fungovanie inkluzívnych sociálnych podnikov. Tie umožňujú dlhodobo nezamestnaným získať pracovné návyky a skúsenosti v reálnom pracovnom prostredí s riadnou pracovnou zmluvou. Sociálny podnik vie zamestnancom vysvetliť, čo sa od nich očakáva, pomôcť im adaptovať sa a pripraviť ich na trh práce. Zrušenie aktivačných prác a ich nahradenie podporou sociálnych podnikov by bolo podľa nás účinnejšie. Aktivačné práce totiž neposkytujú reálne pracovné zmluvy ani pracovnú disciplínu, účastníkov na trhu práce neaktivizujú.

Ministerstvo práce si od nového opatrenia sľubuje úsporu niekoľkých miliónov eur. Táto suma je však v porovnaní s výdavkami štátu na dôchodky alebo zdravotníctvo zanedbateľná. Efekt pre spoločnosť by bol omnoho väčší, ak by sa podarilo zamestnať viac ľudí z marginalizovaných komunít. Každý pracujúci Róm by si finančne zabezpečil svoju rodinu, ale aj prispieval k hospodárskemu rastu celej našej spoločnosti a znižoval sociálne napätie v regióne. Šetrenie na dávkach v hmotnej núdzi je z pohľadu celkových verejných financií marginálne, no pre rodiny ide o existenčnú otázku.

Opatrenie ministerstva práce považujeme za sporné z hľadiska ústavnosti aj efektivity. Byrokratický prístup úradov práce a hrozba straty dávky môžu prehĺbiť chudobu v segregovaných komunitách a ohroziť ich základné životné potreby. Skutočným riešením by bola väčšia podpora inkluzívnych sociálnych podnikov, ktoré dávajú šancu aj tým, ktorí sú dlhodobo mimo trhu práce.