Videli sme napríklad pána Polláka staršieho, ale aj Polláka mladšieho. Myslím si, že obaja urobili celkom slušnú politickú kariéru a možno sa im podarilo aj niečo presadiť práve pre rómsku komunitu. To je práve sila rómskeho voliča – alebo teda rómskeho politika. Ak nezakladá malú marginálnu, nevýznamnú politickú stranu, ale naopak, je súčasťou nejakej väčšej skupiny, tak to má oveľa väčší význam. A ešte pozitívnejšie je, keď dokáže presvedčiť aj svojho straníckeho predsedu, že je skutočne veľmi dôležité robiť práve v tejto oblasti – teda v oblasti integrácie Rómov, predovšetkým tých, ktorí žijú vo vylúčených komunitách, do spoločnosti a riešiť chudobu v týchto obydliach. Takže ja si myslím, že toto by bola schodnejšia cesta, ako opäť zakladať ďalšiu úplne bezvýznamnú politickú stranu, ktorá má ambíciu zastupovať záujmy rómskej populácie.
Určite by bolo namieste, aby Rómovia spolupracovali tak, ako by mali spolupracovať aj politickí zástupcovia maďarskej národnosti. Ale keď sa pozriete na to, ako komunikujú, ako si hádžu polená pod nohy, tak treba povedať, že politickí zástupcovia rómskej menšiny nie sú žiadnou výnimkou – skôr naopak, sú pravidlom. Pretože aj medzi Maďarmi napríklad je mnoho konfliktov. Videli sme, že dokonca existovalo viacero politických strán a stále v súčasnosti existuje viacero politických strán, ktoré zastupujú maďarskú komunitu.
Takže ono to je to, čo vidíme medzi slovenskou majoritou, tak to vidíme aj medzi menšinami, resp. medzi príslušníkmi menšín. Ono by to platilo pre celú krajinu, keby napríklad aj Slováci vedeli spolupracovať v niektorých oblastiach oveľa intenzívnejšie a nevymýšľali si nejaké zbytočné problémy, ktoré potom iba polarizujú spoločnosť. A to isté platí aj o Rómoch – že pokiaľ existuje nejaký rómsky splnomocnenec, tak si viem predstaviť, že spolupráca s ním by mohla pre rómsku menšinu doniesť, priniesť oveľa väčšie benefity, ako ho napádať, ako mať s ním nejaké konflikty len preto, lebo je zástupca alebo nominant nejakej politickej strany, s ktorou nesúhlasím.
Radoslav Štefančík je politológ a vysokoškolský pedagóg. Pôsobí ako dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vyštudoval politológiu a germanistiku, doktorát získal v Prahe a habilitoval sa na UPJŠ v Košiciach. Absolvoval odborné stáže v Nemecku a Rakúsku. Vo vedeckej práci sa venuje politickým stranám, extrémizmu, migrácii a jazyku v politike. Je autorom viacerých odborných publikácií a pravidelne komentuje politické dianie v médiách.