Rómsky kráľ a poslanec Ján Farkaš: kráľovská koruna, väzenie a biznis.

Na rokovania mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote chodí v obleku ako ostatní poslanci. Mimo rokovacej sály však o sebe hovorí ako o rómskom kráľovi a vlastní bytové domy, ktoré prenajíma Rómom.

Ján Farkaš je postava, ktorá priťahuje pozornosť. Pre časť komunity je symbolom, pre iných otáznikom – dá sa vôbec spojiť funkcia „rómskeho kráľa“ s poslaneckým mandátom?

Farkaš opisuje, že všetko sa začalo začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa stretli zástupcovia Rómov z viacerých krajín.

„Zišli sa delegáti asi z pätnástich štátov a navrhli ma, aby som prijal funkciu,“ spomína Ján Farkaš, rómsky kráľ a mestský poslanec v Rimavskej Sobote pre Roma Television.

Najskôr váhal, titul nechcel prijať. „Zo začiatku som s tým nechcel súhlasiť. Keď som si to premyslel, súhlasil som a funkciu som prijal. Bol som jednohlasne zvolený za kráľa žijúcich Rómov na celom svete,“ povedal. Podľa neho sa tak stalo v roku 1991 alebo 1992.

Po voľbe nasledoval krok, ktorý dodnes vyvoláva zvedavosť – zbierka na kráľovské klenoty.

„Robila sa zbierka rómskeho národa na kráľovské klenoty, vyzbieralo sa približne dvanásť až trinásť kíl zlata,“ vysvetľuje Farkaš.

Zo zlata dali vyrobiť kráľovskú korunu, žezlo, jablko a ďalšie klenoty. Hovorí, že sú osadené diamantmi, zafírmi, rubínmi, smaragdmi a perlami, spolu približne s niekoľkými desiatkami drahokamov a polodrahokamov.

Hotové klenoty viezli podľa jeho slov z Rimavskej Soboty až do Ríma, na osobitné požehnanie. „Kráľovskú korunu sme cez colný úrad v Rimavskej Sobote zobrali do Ríma na vysvätenie,“ opisuje.

Farkaš zdôrazňuje, že koruna nie je jeho osobným vlastníctvom.

„Tieto klenoty sa finančne ohodnotiť nedajú, je to prvá a posledná rómska kráľovská koruna, ktorá je vysvätená. Nie je to môj majetok, je to majetok Rómov,“ povedal pre Roma Television.

Podľa neho sa má koruna dediť z generácie na generáciu. Zároveň však hovorí, že národ má právo rozhodnúť inak. „Keď priami potomkovia nebudú mať záujem alebo rómsky národ zistí, že osoba po mne sa nespráva ako kráľ Rómov, môžu si zvoliť niekoho iného. Toto je moje rozhodnutie,“ dodáva.

Pri otázke, aké výhody mu titul priniesol, Farkaš odpovedá ironicky.

„Výhody boli tie, že som dostal štyri a pol roka. Zavreli ma, manželka dostala mozgovú porážku a pripravili ma skoro o sto miliónov,“ tvrdí.

Podľa neho šlo o kauzu okolo jeho firmy, ktorá zamestnávala stovky ľudí. „Bol som súdený za daňový únik a dostal som päť a pol roka. V rozsudku je však napísané, že moja firma, ktorá vtedy zamestnávala asi osemsto ľudí, nie je štátu dlžná ani korunu,“ hovorí Farkaš.

Tvrdí, že skutočným dôvodom bolo niečo iné. „Niektorí vtedajší čelní predstavitelia si mysleli, že chcem urobiť štát v štáte, čiže sa ma potrebovali zbaviť,“ dodáva.

Jeho výpoveď je subjektívna, súdne rozhodnutia a fakty z minulosti sa môžu interpretovať rôzne. Farkaš však aj dnes vníma väzenie a stratu majetku ako následok svojej výraznej pozície medzi Rómami.

Po návrate z väzenia sa vrátil k podnikaniu. V Rimavskej Sobote vlastní bytové domy, ktoré prenajíma najmä rómskym rodinám. Tvrdí, že ich chce viesť k zodpovednosti – pravidelne platiť nájom, udržiavať poriadok a riešiť dlhy.

Popri biznise vstúpil do komunálnej politiky a stal sa mestským poslancom. Na mestské zastupiteľstvo tak dnes prichádza ako zvolený zástupca občanov aj ako človek, ktorý nosí titul rómskeho kráľa.

Sám priznáva, že spojením týchto rolí priťahuje pozornosť. Otázka, či môže byť niekto zároveň „kráľom“ jednej komunity a poslancom celého mesta, rozdeľuje názor verejnosti. Farkaš však svoju úlohu vidí pragmaticky – chce mať pri rozhodovaní hlas a možnosť presadzovať témy, ktoré sa dotýkajú najmä chudobnejších obyvateľov.