PRÉMIUM
Získať pracovné miesto je pre mnohých znevýhodnených ľudí len prvým krokom. Oveľa väčšia výzva môže prísť po nástupe do zamestnania. Firmy totiž musia riešiť dopravu, adaptáciu pracovníkov, predsudky aj potrebu intenzívnej podpory.
Na tieto problémy upozornili odborníci počas konferencie Quo Vadis, sociálna ekonomika v Bratislave. Podľa účastníkov diskusie inkluzívne zamestnávanie na Slovensku stále naráža na finančné, prevádzkové a personálne bariéry.
Zapájanie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít či osôb so zdravotným znevýhodnením do pracovného života môže mať podľa odborníkov významný ekonomický prínos.
Človek, ktorý si nájde stabilnú prácu, prestáva byť odkázaný výlučne na sociálnu pomoc a stáva sa platcom daní a odvodov. Zároveň rastie jeho príjem a kúpyschopnosť, čo môže pozitívne ovplyvniť aj ekonomiku slabších regiónov. Zamestnávanie znevýhodnených tak podľa účastníkov konferencie nemožno vnímať iba ako charitu. Ide aj o investíciu do ľudí a rozvoja regiónov.
Jedným z najväčších problémov je podľa odborníkov obdobie po prijatí zamestnanca. Riaditeľka Mestského podniku služieb Prešov Karolína Bortáková upozornila, že začlenenie znevýhodneného človeka do pracovného prostredia si vyžaduje značné finančné aj personálne kapacity.
„Je to ochrana našej investície. Je to ochrana investície štátu do človeka, ktorého sme prijali do pracovného pomeru, a potom aj ochrana investície samotného podniku,“ uviedla Karolína Bortáková počas panelovej diskusie. Podľa nej je preto potrebné vážne sa zaoberať problémami, ktoré môžu viesť k tomu, že človek po krátkom čase zo zamestnania odíde.
Samotné vytvorenie pracovného miesta podľa odborníkov nestačí. Ľudia zo znevýhodneného prostredia často zápasia aj s problémami, ktoré ostatní zamestnanci riešiť nemusia. V niektorých regiónoch chýba vhodné dopravné spojenie do zamestnania. Ďalšou bariérou sú predsudky či nedôvera na otvorenom trhu práce. Pre človeka, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný alebo pochádza zo sociálne vylúčeného prostredia, môže byť náročné prispôsobiť sa pravidelnému pracovnému režimu bez ďalšej pomoci.
Práve preto odborníci upozorňujú na potrebu spolupráce medzi zamestnávateľmi, neziskovými organizáciami a sociálnymi službami. Významnú úlohu môžu zohrávať pracoví kouči a mentori, ktorí nového zamestnanca sprevádzajú počas prvých týždňov či mesiacov.
Pomoc však môže byť potrebná aj mimo pracoviska. Ide napríklad o riešenie dopravy, rodinnej situácie, dlhov či ďalších sociálnych problémov, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť človeka udržať si zamestnanie. Inkluzívne zamestnávanie preto nie je iba otázkou toho, či firma vytvorí pracovné miesto. Ak má byť úspešné a dlhodobé, potrebuje financovanie, odbornú podporu aj spoluprácu priamo v teréne. Práve stabilná práca pritom môže byť jedným z najdôležitejších nástrojov, ako zlepšiť život ľudí zo znevýhodneného prostredia a zároveň podporiť ekonomiku regiónov.