PRÉMIUM
Adresná energopomoc sa má v budúcom roku týkať 86 % domácností, čo je menej než približne 90 % v tomto roku. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že výdavky štátu by sa preto mali znížiť zo súčasných 430 miliónov eur na približne 340 miliónov eur.
Saková zároveň vysvetlila, že energopomoc neznamená iba energošeky. Tie dostávajú domácnosti zásobované teplom prostredníctvom centrálneho vykurovania, ak sa im zvýšila cena tepla. „Všetci ostatní, ktorí žijú v domoch a nekúria cez centrálne vykurovanie, dostávajú energopomoc vo faktúre, že nemajú zvýšené ceny elektrickej energie a ceny plynu,“ uviedla Saková.
Pokles počtu domácností s nárokom na energopomoc má podľa ministerky súvisieť s legislatívnymi úpravami. Do príjmov domácností sa majú napríklad započítavať aj dividendy. Zároveň sa má obmedziť počet odberných miest, na ktoré môže jeden majiteľ dostať pomoc. Zmeny majú viesť k tomu, že pomoc nebude dostávať taký vysoký podiel domácností ako v súčasnosti.
Poslanec Marián Viskupič zo SaS energopomoc kritizoval. Podľa neho ide o „helikoptérové rozhadzovanie peňazí“ a úloha sa podľa jeho názoru nepodarila zvládnuť. „Ja to vidím z môjho pohľadu, že pravdu má premiér. Adresná energopomoc sa nevydarila,“ uviedol Viskupič. Kritizoval aj náklady spojené s novými pracovnými miestami, ktoré sa energopomocou zaoberajú. Poukázal tiež na domácnosti, ktoré vykurujú drevom alebo uhlím a pomoc sa ich podľa neho netýka.
Saková a Viskupič sa nezhodli ani pri cenách elektriny. Viskupič kritizoval cenu silovej elektriny, ktorá by mala podľa memoranda v budúcom roku dosiahnuť 79 eur za megawatthodinu. Saková pripomenula, že memorandum o postupnom zvyšovaní ceny podpísala predchádzajúca vláda a o cene na budúci rok sa podľa nej ešte rokuje so Slovenskými elektrárňami.
Obaja sa zhodli, že Slovensko bude potrebovať nový jadrový zdroj, rozdielne však hodnotili jeho prípravu. Saková tvrdí, že zmluva na výstavbu elektrárne zatiaľ podpísaná nie je, Viskupič kritizoval nedostatok informácií a podľa neho netransparentný proces.
Rozdielny názor mali aj na možný presun výroby luxusných modelov Audi z Bratislavy do USA. Saková uviedla, že definitívne rozhodnutie ešte nepadlo, zatiaľ čo Viskupič poukazoval na podnikateľské prostredie a daňovo-odvodové zaťaženie firiem na Slovensku.