Už bývalá prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie Jánovi Cibuľovi, prvému rómskemu lekárovi zo Slovenska, ktorý počas života pôsobil najmä vo Švajčiarsku. Vyznamenanie si z rúk hlavy štátu vtedyy prevzal jeho syn Davide Cibuľa. V rozhovore pre reláciu Extra zaspomínal na svojho otca a jeho životné poslanie.
„Môj otec bol veľký človek, veľmi dobrosrdečný. Dvere mal otvorené pre každého,“ povedal Davide Cibuľa. „Často hrával na husliach a jeho prítomnosť bola vždy cítiť.“
Ako uviedol, už ako dieťa často navštevoval otcovu ordináciu. Pozoroval, ako sa stará o pacientov, ako komunikuje s rôznymi ľuďmi bez ohľadu na ich sociálne postavenie. „Či boli bohatí alebo chudobní, vedel s nimi jednať. Záležalo mu na každom jednom človeku. Možno aj preto sa v živote dostal tak ďaleko,“ doplnil.
Na otázku, či otec kládol dôraz na vzdelanie, odpovedal: „Chcel, aby sme boli otvorení, aby sme vedeli komunikovať s ľuďmi. Nešlo mu o to, či budeme študovať vysokú školu. Neprikazoval nám, čo máme dosiahnuť. Každý si mal nájsť vlastnú cestu.“
Ján Cibuľa žil s rodinou vo Švajčiarsku, kde je rómska komunita malá. Napriek tomu sa snažil svojim deťom odovzdať aj časť rómskej identity. „Ako dieťa mi rozprával rozprávky v rómčine. Zachytil som niektoré slová, ale jazyk som sa nikdy poriadne nenaučil. Zostal som pri nemčine,“ priznáva syn.
Dôležitou súčasťou rodiny bola podľa Davideho jeho matka. „Podporovala otca vo všetkom, zabezpečovala všetko potrebné, aby sa mohol sústrediť na prácu. Starala sa o domácnosť, vítala návštevy, varila. Vďaka nej mal otec zázemie, ktoré potreboval.“
Ján Cibuľa bol známy nielen v komunite Rómov v Berne, ale aj medzi pacientmi z iných krajín. „Prichádzali za ním Rómovia aj z iných štátov. Vedeli, že im porozumie. Vnímali ho nielen ako lekára, ale ako človeka, ktorý im bol blízky,“ uviedol jeho syn.
Ján Cibuľa (7. januára 1932, Klenovec – 18. augusta 2013, Bern) bol významný slovenský lekár a aktivista za práva Rómov. V roku 1957 absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, čím sa stal prvým Rómom na Slovensku s takýmto titulom.
Podľa Davideho jeho otec nemal jeden konkrétny politický cieľ. „Skôr mal množstvo menších cieľov, ktoré spájal spoločný zámer – aby Rómovia mali svoj hlas, aby sa vedeli brániť proti diskriminácii a predsudkom,“ spresnil.
Počas života získal Ján Cibuľa viacero ocenení a bol dokonca nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Davide priznal, že ako dieťa význam takýchto uznaní ešte celkom nechápal. „To, čo som si uvedomil najviac, bola práve nominácia na Nobelovu cenu. Pre mňa to bola veľká česť, ale on sám sa nikdy netváril, že je niečo viac. Bol to jednoducho náš otec.“
Rodina Cibuľu bola prekvapená, keď im prezidentka Čaputová oznámila udelenie štátneho vyznamenania. „Netušili sme, že také ocenenie vôbec existuje. Je pre nás veľkou cťou, že sme ho mohli prevziať. Verím, že by si ho otec veľmi vážil,“ uviedol Dávid.
Na záver rozhovoru Davide Cibuľa vyjadril presvedčenie, že odkaz jeho otca má zmysel aj dnes. „Svojou prácou odvalil ťažký kameň a prešliapal cesty, ktorými sa teraz treba uberať. Ako jeden z prvých otvorene hovoril o Rómoch a zasadzoval sa za ich uznanie. Ukázal, že sa oplatí bojovať a nevzdať sa.“
Počas svojej kariéry Ján Cibuľa pôsobil v rôznych krajinách, vrátane bývalej Nemeckej demokratickej republiky a od roku 1968 vo švajčiarskom Berne. V roku 1971 bol spoluzakladateľom Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union, IRU) a v roku 1978 sa stal jej prezidentom. Pod jeho vedením získala IRU v roku 1979 štatút pozorovateľa pri Organizácii Spojených národov, čo prispelo k oficiálnemu uznaniu Rómov ako národa.