Ako Ján Budaj spomína na účasť Rómov v Nežnej revolúcii.
Prečo hnutie Verejnosť proti násiliu podporilo vstup Rómov do politiky.
Čo si myslí o využívaní európskych peňazí na pomoc rómskym komunitám.
Prečo podľa neho zostávajú problémy v osadách nevyriešené.
Ján Budaj patril k hlavným tváram Nežnej revolúcie. V novembri 1989 stál na tribúnach pred tisíckami ľudí, ktorí požadovali koniec komunistického režimu. Po 37 rokoch sa vracia k udalostiam, ktoré zmenili Československo, aj k postaveniu Rómov v spoločnosti. V rozhovore pre Roma Television hovorí o ich účasti na revolúcii, prvých rómskych politikoch aj o miliardách z Európskej únie, ktoré podľa neho nepriniesli očakávané zlepšenie životných podmienok.
November 1989 si Budaj pamätá ako obdobie, keď spoločnosť spájal spoločný cieľ. Na námestiach stáli vedľa seba Slováci, Česi, Maďari aj Rómovia. Príslušnosť k národnosti podľa neho v rozhodujúcich chvíľach nezohrávala úlohu.
„Ja myslím, že vtedy bol veľmi homogénny ten občiansky prvok, ľudia nerozdeľovali, kto je Maďar, kto je Róm, kto je Čech, kto je Slovák,“ povedal Ján Budaj pre Roma Television.
Zmeny po páde režimu sa premietli aj do politického zastúpenia Rómov. Hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN), pri ktorého zrode Budaj stál, podporovalo ich priamy vstup do zákonodarných orgánov. Rómski predstavitelia sa tak dostali do Federálneho zhromaždenia aj Slovenskej národnej rady.
V rozhovore pripomenul Gejzu Adama, Annu Koptovú a Emila Ščuku. Práve tieto osobnosti patrili k prvej generácii rómskych predstaviteľov, ktorí sa po revolúcii usilovali o politické a spoločenské zmeny.
Budaj ich označil za novodobých zakladateľov rómskej komunity. Ich úsilie podľa neho smerovalo k legislatívnym zmenám, ktoré mali Rómom zabezpečiť rovnocenné postavenie v spoločnosti.
Napriek politickému pokroku však Budaj nepovažuje vývoj za dostatočný. Za jednu z premárnených príležitostí označuje využívanie európskych financií, ktoré Slovensko získavalo na zlepšenie bývania, vzdelávania a sociálneho postavenia rómskych komunít.
„Ľudia si vyberali vlády, a tie dokonca získavali miliardy z Európskej únie na podporu zlepšenia postavenia Rómov, vzdelávania, ich života, bývania, ale namiesto toho, aby to bolo účelne využité, sa to spotrebovalo, niekedy možno aj nie veľmi férovo,“ uviedol Budaj.
Jeho kritika smeruje k výsledkom, ktoré podľa neho nezodpovedajú objemu poskytnutých prostriedkov.
Budaj upozorňuje, že mnohé rómske komunity naďalej zápasia s problémami, ktorých riešenie sa odkladá celé desaťročia. Spomína chýbajúcu kanalizáciu, nevysporiadané pozemky aj komplikované vzťahy medzi obyvateľmi osád a samosprávami.
„Niet kanalizácie v rómskych osadách, nemajú pozemky, nemajú vysporiadané vzťahy s obcami, pri ktorých žijú,“ vysvetlil.
Existenciu osád s nevyhovujúcimi životnými podmienkami považuje za problém, s ktorým by sa Slovensko v 21. storočí už nemalo potýkať. Poukazuje pritom aj na deti a mladých ľudí, ktorých možnosti ovplyvňuje prostredie, v ktorom vyrastajú.
Pripúšťa, že politické zastúpenie Rómov sa od roku 1989 rozšírilo. Samotnú účasť vo verejnom živote však nevníma ako dostatočný výsledok, pokiaľ sa nemenia aj každodenné podmienky v komunitách.