Bez toalety: Závadka a ďalšie obce čakajú na kanalizáciu a vodu.

„Nemám toaletu. Mám len latrínu vonku, ktorú som si postavila ešte v čase, keď žil môj manžel. A to je všetko,“ hovorí Mária Horváthová zo Závadky.

V tejto obci v košickom kraji kanalizácia neexistuje. „Väčšina domácností funguje na septikoch alebo na žumpách,“ priznáva starosta Matej Drab (KDH).

„Projekty na kanalizáciu sú ešte z 90‑tych rokov, ale dodnes zrealizovaná nie je. Sme odkázaní na výzvy. Akonáhle výzva vyjde, určite sa zapojíme,“ dodáva, pričom pripomína, že jeho predchodca sa do predchádzajúcich výziev neprihlásil.

Situácia v Závadke nie je výnimočná. Podľa posledného celoštátneho prieskumu o životných podmienkach žije len polovica ľudí z rómskych osád v domácnostiach napojených na verejnú kanalizáciu. Asi dvanásť percent využíva žumpu, dve percentá septik a viac ako tretina domácností nemá žiadny systém odvodu odpadovej vody. Navyše až štyri z desiatich obydlí v týchto osadách nemajú vlastný záchod a 39 percent obyvateľov nemá kúpeľňu 

Výskum Slovenskej akadémie vied z roku 2020 ukázal, že niektoré veľké osady majú katastrofálne podmienky. V Chminianskych Jakubovanoch, Richnave a Bystranoch nie je ani kanalizácia ani vodovod. Vo Veľkej Lomnici sú na kanalizáciu napojené len 2 percentá domácností, v Jarovniciach 25 percent, v Trebišove 30 percent, v Smižanoch 60 percent a v Rakúsach 40 percent. _{(Poznámka redakcie: Výdajňa s vodou alebo studňa nie je vodovod. Údaje môžu byť v roku 2025 iné, verejne dostupné nie sú.)}

Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) je na Slovensku približne 1040 rómskych osád a až v 45 percentách z nich nie je ani pitná voda, ani kanalizácia.

Odborníci varujú, že absencia vody a kanalizácie zhoršuje zdravie ľudí. Medzi rokmi 2014 a 2018 zaznamenali takmer 4 700 prípadov ochorení spojených s nedostatkom čistej vody alebo kanalizácie a 90 percent z nich sa vyskytlo v obciach, kde kanalizácia vôbec nie je.

Po zásahu Európskej komisie muselo Slovensko zmeniť spôsob, ako míňa eurofondy určené na pomoc rómskym komunitám. V programovom období 2021 až 2027 vyčlenila vláda na zlepšenie života v osadách 907 miliónov eur. Približne 400 miliónov z toho je určených na “tvrdé” projekty, ako sú vodovody, kanalizácie, bytovky a cesty.

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity vyhlásil v júni 2024 veľkú výzvu, ktorá má pomôcť obciam zlepšiť prístup k pitnej vode, kanalizácii, odvozu odpadu a miestnym cestám. Do výzvy sa môžu zapojiť všetky obce a mestá uvedené v Atlase rómskych komunít. Z európskych fondov je na tento program vyčlenených 50,46 milióna eur. Obce môžu žiadať peniaze na výstavbu stokových sietí, čistiarne odpadových vôd, rozšírenie vodovodu, zberné dvory, opravu ciest alebo chodníkov a aj na projektové dokumentácie.

Ďalšia výzva z rovnakého programu, ktorá sa zameriava na komplexný rozvoj obcí, má 88,64 milióna eur, a 49,67 milióna eur je určených na infraštruktúru. Najviac – vyše 86 miliónov eur – je vyčlenených na vodu a kanalizáciu, takmer 18 miliónov na odpadové hospodárstvo, 30 miliónov na miestne komunikácie a vyše 4 milióny na projektové dokumentácie .

Tieto peniaze však zďaleka nestačia na všetko. Na stavbu kanalizácií a vodovodov v celej krajine by bola potrebná takmer miliarda eur. Navyše, kým sa začne stavať, obce musia vysporiadať vlastníctvo pozemkov. Úrad splnomocnenca preto vyhlásil aj samostatnú výzvu na jednoduché pozemkové úpravy, kde je k dispozícii takmer šesť miliónov eur. Ďalší národný projekt s rozpočtom 20 miliónov eur pomáha obciam robiť geodetické podklady a právne služby, aby bolo možné na pozemkoch legálne stavať.

Napriek miliardám na papieri čelia vládne plány kritike. Opozičné hnutie Slovensko v máji poukázalo na to, že peniaze sa využívajú na projekty, ktoré nemajú reálny dopad na život v osadách. Poslanec Peter Pollák ml. kritizoval, že „desaťtisíce detí žijú bez vody, kanalizácie či cesty“. Bývalý starosta Spišského Hrhova, v súčasnosti poslanec NR SR, Vladimír Ledecký z SaS upozornil, že z Akčného plánu pre roky 2025 až 2027 má ísť na vodu a kanalizáciu len 96 miliónov eur, čo je zhruba rovnaká suma, akú vláda plánuje minúť na mediálny dom, informačné stretnutia a výsadbu stromčekov.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško, nominant Smeru-SD, argumentuje, že z celkovej alokácie pre rómske projekty nie je možné vyriešiť všetky problémy naraz. Upozorňuje, že najprv sa musia vysporiadať pozemky a že výstavba trvá roky. Z vyše pol miliardy eur, ktorými jeho úrad v aktuálnom období disponuje, ide viac ako 86 miliónov práve na vodu a kanalizáciu .

Mária Horváthová a jej susedia zo Závadky zatiaľ žijú s latrínami a žumpami. „Žije sa takto veľmi ťažko. Chceli by sme žiť dôstojnejšie – tak ako ostatní,“ hovorí.

Starosta verí, že sa im podarí zapojiť do pripravovaných výziev a že obec sa konečne dočká kanalizácie. Ak sa tak stane, Závadka už nebude symbolom toho, že na Slovensku sa žije bez vody a záchodu, ale bude príkladom, že zlepšenia sú možné.