Na jednej strane je život v chudobe, kde jediným zdrojom pitnej vody býva vedro pri dome. Na druhej strane je šanca, že talent a hudba dokážu zmeniť osud. Presne o to sa snaží projekt Rómska struna, ktorý putuje po osadách na strednom a východnom Slovensku a hľadá nadané rómske deti.
Za projektom stojí občianske združenie Láčho drom, ktoré vedie hudobník a aktivista Vladimír Sendrei. Podporu získali z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín Kult Minor. Cieľom je nielen nájsť talenty, ale aj zachovať staré rómske piesne a tradičné hudobné nástroje, ktoré pomaly vytláčajú moderné klávesy.
„Naším hlavným cieľom je zachovanie pôvodnej rómskej kultúry a vytiahnutie mladých talentov z osád,“ povedal pre denník SME Vladimír Sendrei.
Projekt má za sebou takmer desaťročnú históriu. „Navštívili sme štyri rómske osady na strednom a východnom Slovensku,“ vysvetľuje Sendrei. Skupina Sendreiovci tam nielen koncertuje, ale aj hľadá deti so zmyslom pre hudbu, spev či tanec.
„Keď objavíme talent, snažíme sa ho podporiť v ďalšom vzdelávaní a nasmerovať na štúdium na umeleckej škole. Podmienkou je, aby to sami chceli a mali dobré výsledky v škole,“ dodal.
Doteraz takto našli približne desať výrazných talentov, ktoré sa z osád dostali na umelecké školy a dnes pôsobia v kultúre. „Deti sa takto učia dochvíľnosti, spolupráci i zodpovednosti. Pre mnohých je to prvýkrát, čo niekto v ich talente vidí hodnotu,“ hovorí Sendrei.
Podľa Sendreia sa dá život dieťaťa z osady zmeniť, ale len vtedy, ak o to samo stojí. „Keď objavíme talent, nasledujú rozhovory s ním aj rodičmi. Zisťujeme pomery, ako sa im darí v škole a či plnia dochádzku, pretože bez toho ich na ďalšie štúdium nezoberú,“ vysvetľuje.
Rodičom podľa neho zdôrazňujú, že vzdelanie a disciplína sú základom lepšieho života. Ak rodina prejaví záujem, organizátori deťom pomáhajú dostať sa na umelecké školy, kde môžu rozvíjať svoj talent a neskôr sa hudbou aj živiť.
Mnohé rodiny však nemajú prostriedky na štúdium. „V tom prípade ich odporučíme vyhľadať pomoc rôznych nadácií, ktoré dokážu sprostredkovať sponzorov. Sú to pre nich dôležité informácie, o ktorých často vôbec netušia,“ hovorí Sendrei.
Spomína aj spoluprácu s občianskym združením Divé maky, ktoré podporuje mimoriadne nadané rómske deti. „Prostredníctvom svojich sietí zverejňujú príbehy detí a ktokoľvek môže podporiť ich rozvoj. Takto už pomohli stovkám talentov,“ dodal.
Hoci samotné združenie ďalší osud všetkých detí nesleduje, má správy o tom, že z viacerých sú dnes profesionálni hudobníci. „Dobrým príkladom sme aj my sami. Vyrastali sme v chudobných podmienkach a stali sa z nás profesionálni muzikanti,“ hovorí Sendrei.
Až šiesti z ôsmich členov kapely sú dnes učiteľmi hudby, dvaja ďalší študujú na vysokej škole. „Dávajú deťom správny príklad,“ dodáva.
Projekt spolupracuje aj s miestnymi samosprávami a komunitnými centrami. „Na priebeh dohliadajú obecné hliadky alebo komunitní pracovníci, ale je to len formalita, pretože nepociťujeme nebezpečie,“ vysvetľuje Sendrei.
Podľa neho ľudia v osadách reagujú s nadšením. „Sú prekvapení, pretože žiadne umelecké telesá k nim nechodia a oni nemajú peniaze ísť na koncerty. Preto z nich vyžaruje obrovská radosť a vďaka. Cítia sa ako na sviatok,“ hovorí.
Napriek tomu, že v osadách vidí aj pokroky, realita je často krutá. „Domy sú skromné, ale najviac ma zaráža, že v 21. storočí v nich nemajú pitnú vodu. Vo viacerých osadách vidíme len jediný zdroj vody, ktorú si domov nosia vo vedrách,“ opisuje.
Sendrei upozorňuje, že hoci do osád prúdi množstvo peňazí, zlepšenie nie je všade rovnaké. „Kým sú šikovní starostovia, ktorí sa snažia zlepšiť životnú úroveň, sú aj takí, čo na tom len profitujú,“ hovorí.
Sám pritom pochádza z chudobnej rodiny. „Keď sa narodíte ako Róm do sociálne znevýhodneného prostredia, presadiť sa je veľmi ťažké. Nie je to však nemožné,“ dodal.