Podľa novej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) a európskeho programu Copernicus bol minulý rok v Európe najteplejší v histórii. Približne 100 odborníkov upozorňuje, že krajiny zasiahli extrémne výkyvy počasia, ničivé búrky a historicky silné záplavy, ktoré si vyžiadali najmenej 335 obetí a ovplyvnili život viac než 400-tisíc ľudí.
Správa ukazuje jasný rozdiel medzi východom a západom Európy – kým východ trápilo extrémne sucho a horúčavy, západ mal síce tiež teplé počasie, ale veľmi daždivé. Vedci zároveň upozorňujú, že Európa patrí medzi oblasti, kde sa očakáva výrazný nárast rizika záplav.
Ak sa globálna teplota zvýši o 1,5 stupňa Celzia, extrémne horúčavy môžu každoročne spôsobiť až 30-tisíc úmrtí. „Každý zlomok stupňa navyše zvyšuje riziká pre naše životy, ekonomiku aj planétu,“ varuje šéfka WMO Celeste Saulová.
Rok 2024 bol podľa vedcov aj rokom rekordného úbytku ľadu – najmä v Škandinávii a na arktických Špicbergoch. Navyše, až tretina európskych riek vykázala neobvyklú povodňovú aktivitu. Generálna riaditeľka meteorologického centra ECMWF Florence Rabierová zdôraznila, že s rastúcim tepelným stresom je nevyhnutné budovať väčšiu odolnosť. Dobrou správou je, že viac než polovica európskych miest už má pripravené klimatické adaptačné plány.
Pozitívnym trendom je, že Európa dosiahla nový rekord v produkcii čistej elektriny – prekonala aj predchádzajúci rekord 43 percent z roku 2023. Ide o dôkaz, že snahy o znižovanie emisií napredujú.
„Adaptácia na zmenu klímy je kľúčová,“ zdôraznila Saulová. WMO preto spolu s partnermi zlepšuje systémy včasného varovania aj klimatické služby. „Napredujeme, ale musíme konať ešte rýchlejšie – a najmä spoločne,“ dodala.