Americký prezident Donald Trump dnes v Bielom dome oznámil dohodu so Severoatlantickou alianciou o dodávkach zbraní na Ukrajinu, pričom zdôraznil, že Spojené štáty ich dodajú a členské krajiny NATO ich “zaplatia na 100 percent”, píše agentúra Reuters. Medzi prvými dodávkami budú systémy Patriot, ktoré majú posilniť protivzdušnú obranu Kyjeva a odradiť ďalšiu ruskú agresiu .
Trump zároveň vyslovil výraznú nespokojnosť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Varoval Moskvu, že ak konflikt na Ukrajine nepovedie k mierovej dohode do 50 dní, USA uvalia na ruský export clá vo výške až 100 percent. Podľa Trumpa ide o “veľmi prísne sankcie”, ktoré majú zvýšiť tlak na prezidenta Putina, aby skutočne pristúpil k rokovaniam o ukončení vojny.
Doručenie amerických zbraní “prostredníctvom NATO” však môže byť v Kremli vnímané ako priame vojenské zapojenie aliancie do konfliktu. Už v minulosti ruské vedenie varovalo, že ak by európske členské štáty NATO poslali do bojov svoje jednotky, konflikt medzi Ruskom a alianciou by sa stal nevyhnutným.
Podobne experti upozorňujú, že ruské sabotáže a hybridné útoky by mohli vyvolať zváženie invokácie článku 5 – spoločnej obrany – ak by Moskva identifikovala hrozbu priamo na území členského štátu NATO .
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje, že útok na ktorýkoľvek členský štát sa považuje za útok na všetkých členov, čo oprávňuje každý štát aliancie prijať opatrenia vrátane ozbrojenej sily na jeho odrazenie. Tento princíp, invokovaný zatiaľ iba raz po útokoch 11. septembra 2001, zostáva ústredným pilierom kolektívnej obrany NATO.
Napriek tomu, že dodávky zbraní cez NATO zvyšujú odstrašujúcu silu aliancie, nesú so sebou riziko, že Rusko vníma NATO ako priameho vojenského aktéra. V dôsledku toho by Kreml mohol zvážiť provokatívne kroky, hoci väčšina analytikov považuje otvorený útok na členskú krajinu NATO za vysoko nepravdepodobný scenár pre riziko okamžitej kolektívnej odpovede celej aliancie.