Členské štáty NATO sa dohodli na veľkej zmene – do roku 2035 budú musieť každoročne vyčleniť až päť percent svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu. Pre porovnanie, ešte nedávno sa rozprávalo o dvoch percentách, ktoré však veľa krajín ani nedodržiavalo. Teraz sa suma zvýši viac ako dvojnásobne a týka sa to aj Slovenska.
Nie všetko pôjde len na zbrane a armádu. Podľa záverečného vyhlásenia summitu v Haagu, aspoň 3,5 percenta HDP pôjde priamo na vojenské účely, teda na armádu, výzbroj, vojenské technológie a podobne. Zvyšných 1,5 percenta sa použije na obranu infraštruktúry, ochranu sietí pred kyberútokmi, rozvoj inovácií a posilnenie obranného priemyslu. Výsledok? Krajiny budú bezpečnejšie nielen voči klasickým vojenským hrozbám, ale aj moderným rizikám, ktoré so sebou prináša dnešný digitálny svet.
Dôvodom je rastúce napätie vo svete, najmä hrozba zo strany Ruska a vojna na Ukrajine. Lídri NATO sa zhodli, že Európa musí byť pripravená brániť sa a nemôže sa spoliehať len na pomoc zvonku.
Slovensko, podobne ako Taliansko a Británia, žiadalo, aby krajiny mali viac času na prípravu. Pôvodne sa hovorilo o piatich či siedmich rokoch, nakoniec je termín posunutý až na rok 2035. Krajiny si tiež môžu vybrať, či budú najskôr investovať do infraštruktúry alebo do zbraní – čo je pre menšie štáty výhodnejšie.
Podľa prezidenta Petra Pellegriniho môže Slovensko získať viac pracovných miest vo vojenskom priemysle, ale aj zlepšenie infraštruktúry a lepšiu ochranu krajiny. Po skončení vojny na Ukrajine sa Slovensko môže stať dôležitým logistickým a technickým centrom pre NATO a jeho spojencov.
Významná časť investícií by mohla ísť na výstavbu vojenských nemocníc, opravu ciest či modernizáciu letísk. Okrem toho sa Slovensko snaží dohodnúť s USA na spolupráci pri výstavbe nového jadrového bloku, čo by mohlo posilniť našu energetickú bezpečnosť.
Aj keď ide o veľké sumy, podľa vlády a prezidenta nebude potrebné každý rok dramaticky zvyšovať rozpočet. Štáty dostali flexibilitu – môžu si samy určiť, do čoho budú investovať ako prvé a ako rýchlo. Prezident tiež upozornil, že treba dávať pozor na to, aby rastúce výdavky neznamenali aj vyššie ceny zbrojnej techniky – aby sme za tie peniaze nekupovali v budúcnosti menej ako dnes.
V záverečnom vyhlásení sa lídri NATO zhodli, že Rusko zostáva dlhodobou hrozbou a Ukrajina má plnú podporu Aliancie. Zaujímavosťou je, že tentoraz sa vo vyhlásení priamo nehovorí o možnom členstve Ukrajiny v NATO, na rozdiel od predchádzajúcich summitov.