Spojené štáty americké uskutočnili v noci zo soboty na nedeľu nedeľu na tri iránske jadrové zariadenia – vo Fordó, Natanze a Isfaháne. Oznámil to americký prezident Donald Trump, pričom útok označil za „veľmi úspešný“.
Reakcie svetových lídrov na seba nenechali dlho čakať. Irán hovorí o „zločineckom akte“ a varuje pred trvalými následkami, Európska únia i Veľká Británia apelujú na návrat k rokovaniam.
„Na hlavný objekt, Fordo, bol zhodený plný náklad bômb,“ uviedol Trump. Doplnil, že všetky americké lietadlá bezpečne opustili iránsky vzdušný priestor a smerujú späť na základne. Podľa agentúry Reuters sa na útoku podieľali strategické bombardéry B-2 Spirit, ktoré boli ešte v sobotu presúvané na tichomorský ostrov Guam.
Trump neskôr avizoval televízny prejav k národu, v ktorom chce útoky na Irán označiť za „historický moment pre Spojené štáty, Izrael a celý svet“ a zároveň vyzvať Irán, aby súhlasil s ukončením vojny.
K útoku sa podľa izraelského predstaviteľa pre televíziu Kan pripojil aj Izrael. Ten už vyše týždňa podniká vlastné údery na ciele v Iráne – odvetou za sériu raketových a dronových útokov z 13. júna. Trump zároveň telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Podľa Bieleho domu spolu komunikovali o situácii takmer každý deň.
Reakcia Teheránu na seba nenechala dlho čakať. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí na sociálnej sieti X vyhlásil, že Spojené štáty sa dopustili „nezákonného a zločineckého aktu“, ktorý je „závažným porušením Charty OSN“.
„Udalosti z dnešného rána sú nehorázne a budú mať trvalé následky,“ varoval Arákčí. Teherán podľa jeho slov zvažuje „všetky možnosti“ reakcie.
Iránske médiá medzičasom potvrdili, že zariadenie vo Fordó bolo „zasiahnuté nepriateľskými útokmi“, pričom rozsah škôd zatiaľ nie je známy.
Britský premiér Keir Starmer reagoval výzvou na diplomatické riešenie a návrat Iránu k rokovaciemu stolu. Hoci označil iránsky jadrový program za „závažnú hrozbu“, zdôraznil, že stabilita v regióne musí byť prioritou.
„Vyzývame Irán, aby sa vrátil k rokovaniam a našiel diplomatické riešenie tejto krízy,“ uviedol Starmer.
Zapojenie Británie do samotných útokov vylúčil, keďže vláda od začiatku presadzovala mierové riešenia.
K diplomatickej ceste sa prihlásila aj Európska únia. Šéfka jej zahraničnej politiky Kaja Kallasová vyzvala všetky strany na „deeskaláciu“ a návrat k rokovaciemu stolu.
„Iránu nesmie byť umožnené vyvinúť jadrovú zbraň,“ uviedla Kallasová s tým, že o situácii budú ministri zahraničných vecí EÚ rokovať už v pondelok.
USA a Irán sú stáli nepriatelia, ale doteraz nedošlo k priamemu vojenskému stretu takéhoto rozsahu. Priame zapojenie USA do útokov na iránske jadrové zariadenia preto dramaticky zvyšuje riziko širšieho konfliktu. Hrozí rozšírenie bojov za hranice Blízkeho východu, útoky na amerických spojencov či narušenie dodávok ropy. Situácia môže vyústiť do regionálnej alebo globálnej vojny.