Izrael–Irán NAŽIVO: Izrael varoval Hizballáh, že ho zničí, ak zasiahne.

Napätie na Blízkom východe naďalej eskaluje. Irán v utorok otvorene vyzval obyvateľov veľkých izraelských miest na evakuáciu. Varovanie vyslovil náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl generál Abdorrahím Músaví počas televízneho prejavu, odvysielaného štátnou televíziou v piaty deň otvoreného vojenského konfliktu medzi oboma krajinami.

„Odvetné operácie sa uskutočnia už čoskoro,“ vyhlásil Músaví s tým, že odporúča obyvateľom Tel Avivu a Haify opustiť tieto mestá v záujme svojho prežitia. Dodal, že predchádzajúce útoky mali len varovný a odstrašujúci charakter – teraz však môže prísť tvrdší zásah.

Generál zároveň obvinil izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z toho, že úmyselne eskaluje konflikt a hrá sa so životmi vlastných občanov. Izraelčanov vyzval, aby sa nestali „obeťou jeho politických ambícií“.

Konflikt medzi dvoma dlhoročnými nepriateľmi sa naplno rozhorel v piatok ráno, keď izraelská armáda podnikla prekvapivý útok na územie Iránu. Podľa dostupných informácií zasiahli izraelské rakety jadrové a vojenské zariadenia, čo Teherán označil za agresiu s vážnymi dôsledkami.

Irán následne reagoval sériou dronových a raketových útokov. Bilancia obetí je alarmujúca – na iránskej strane zahynulo podľa miestnych úradov najmenej 224 ľudí, medzi nimi vysokopostavení vojenskí velitelia, jadroví vedci aj civilisti. V Izraeli si odveta vyžiadala najmenej 24 mŕtvych a stovky zranených.

Spojené štáty momentálne neplánujú zlikvidovať iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, vyhlásil americký prezident Donald Trump. Zároveň však Teherán varoval, aby nepokračoval v útokoch na Izrael.

„Vieme presne, kde sa skrýva takzvaný ‚najvyšší vodca‘. Bol by ľahkým cieľom, no zatiaľ ho neodstránime,“ napísal Trump na sieti Truth Social. Dodal, že USA nechcú, aby iránske rakety ohrozovali civilistov či amerických vojakov. „Naša trpezlivosť sa míňa,“ odkázal.

Viceprezident J. D. Vance medzitým naznačil, že Washington zvažuje ďalšie kroky na zastavenie iránskeho jadrového programu. Podľa neho prezident koná zdržanlivo, ale situácia sa môže zmeniť, ak Teherán neprestane s obohacovaním uránu.

Konflikt medzi Izraelom a Iránom sa naplno rozhorel po tom, čo izraelské sily minulý piatok zasiahli viaceré ciele v Iráne. Teherán následne odpovedal raketovými a dronovými útokmi. Irán obvinenia z vývoja jadrovej zbrane opakovane odmieta.

Spojené štáty vysielajú na Blízky východ ďalšie stíhačky F-16, F-22 a F-35 a predlžujú nasadenie iných vojenských lietadiel. Cieľom je chrániť amerických vojakov a spojencov pred útokmi Iránu a jeho spriaznených síl.

Nasadenie má podľa amerických predstaviteľov výlučne obranný charakter. Zvažuje sa aj rozmiestnenie ďalších vojnových lodí v Stredomorí. USA už majú v regióne približne 40 000 vojakov a moderné systémy protivzdušnej obrany.

Napätie eskalovalo po piatkovej izraelskej leteckej operácii proti iránskym cieľom. Teherán obvinenia z vývoja jadrovej zbrane odmieta.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval pred vojenským zásahom proti Iránu, ktorý by podľa neho mohol spôsobiť chaos. Na summite G7 vyzval na prímerie a obnovenie rokovaní o iránskom jadrovom programe.

„Použitie vojenskej sily na zmenu režimu by bola chyba,“ povedal Macron a dodal, že USA zohrávajú kľúčovú úlohu v obnovení diplomacie.

Zároveň obvinil ruského prezidenta Putina, že zneužíva napätie na Blízkom východe na zintenzívnenie útokov na Ukrajine. Reagoval tak na nočný útok na Kyjev, pri ktorom zahynulo 15 ľudí.

Americký prezident Donald Trump podľa NBC News zvažuje letecký útok na Irán. Na stretnutí Rady pre národnú bezpečnosť sa hovorilo aj o možnosti útoku na iránske jadrové zariadenie Fordow.

USA údajne zvažujú, že izraelským stíhačkám poskytnú vzdušnú podporu pri tankovaní počas misií. Trump zároveň vyzval Teherán, aby sa bezpodmienečne vzdal.

Oficiálne Biely dom tvrdí, že USA sa do konfliktu medzi Izraelom a Iránom priamo nezapájajú.

USA zatvárajú svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme do piatku. Je to z dôvodu bezpečnostnej situácie v regióne a v súlade s izraelskými pokynmi, uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.

Iránske revolučné gardy oznámili, že počas najnovšieho útoku prevzali plnú kontrolu nad izraelským vzdušným priestorom a nasadili hypersonické rakety Fattáh. Tie dokážu letieť rýchlosťou až 6100 km/h. Gardy zároveň vyzvali na evakuáciu štvrte Neve Cedek v Tel Avive. Najvyšší vodca Chameneí odkázal, že „boj sa práve začína“.

Francúzsko pripravuje s európskymi partnermi iniciatívu, ktorá má diplomatickou cestou ukončiť súčasný konflikt medzi Izraelom a Iránom. Prezident Emmanuel Macron poveril ministra zahraničných vecí Barrota, aby navrhol riešenie založené na rokovaniach. Macron tiež vyzval Izrael, aby zastavil útoky na civilné ciele v Iráne, ktoré nesúvisia s jadrovým a balistickým programom. Francúzsko zároveň pripravuje opatrenia na pomoc občanom, ktorí chcú z oblasti odísť.

Izrael vo štvrtok vykonal útok na iránsky ťažkovodný reaktor v meste Arák. Iránska televízia oznámila, že nehrozí únik radiácie a zariadenie bolo preventívne evakuované ešte pred náletom. Izraelská armáda pred útokom varovala obyvateľov Aráku prostredníctvom sociálnych sietí.

Izrael odôvodňuje útoky na iránske jadrové zariadenia snahou zabrániť Teheránu v získaní jadrovej zbrane, čo Irán popiera. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vyzvala Izrael, aby neútočil na iránske jadrové objekty. Izraelské nálety na Irán pokračujú už týždeň.

Štvrtkový raketový útok Iránu na izraelské mestá si vyžiadal viac ako 40 zranených, dvaja ľudia sú v ťažkom stave. Jedna z rakiet zasiahla nemocnicu v meste Beer Ševa, spôsobila veľké materiálne škody a ďalšie zranenia.

Medzi zasiahnutými mestami sú aj Jeruzalem, Tel Aviv a Holon, kde bolo ľahšie zranených približne 20 osôb. Izraelský minister zdravotníctva Uriel Buso označil zásah nemocnice za „akt teroru“. Iránske médiá potvrdili vypálenie rakiet na Izrael.

Izraelské letectvo uskutočnilo v stredu večer ďalšiu sériu útokov na iránske hlavné mesto Teherán. Podľa izraelskej armády (IDF) bolo zasiahnutých približne 20 cieľov vrátane zariadení na výrobu uránových centrifúg, vývojových centier jadrových zbraní a tovární na rakety. Útoky vykonalo asi 60 stíhačiek.

IDF uviedla, že tieto miesta boli kľúčové pre rozširovanie iránskeho jadrového programu. Okrem toho boli terčom aj továrne na výrobu komponentov pre rakety a systémy protivzdušnej obrany.

Krátko po izraelskom útoku odpálil Irán niekoľko rakiet smerom na Izrael. Armáda potvrdila, že išlo len o obmedzený počet striel a všetky zrejme zachytila izraelská protivzdušná obrana. Sirény varujúce pred leteckým útokom zazneli v oblasti Jeruzalema a stredného Izraela.

Záchranná služba Červená Dávidova hviezda (MDA) informovala, že zatiaľ neboli hlásené žiadne zásahy v obývaných oblastiach ani zranenia.

Iránsky útok na nemocnicu v izraelskej Ber Šeeve, pri ktorom utrpelo zranenia viac ako 40 ľudí, vyvolal ostrú reakciu izraelského ministra obrany Jisraela Kaca. Vyhlásil, že najvyšší iránsky vodca Chameneí je zodpovedný za útok a „už nemôže ďalej existovať“. Zasiahnutá nemocnica utrpela vážne škody, pacientov evakuovali. Izraelské ozbrojené sily boli podľa Kaca inštruované konať.

Civilná obrana v Pásme Gazy tvrdí, že izraelské jednotky zabili vo štvrtok najmenej 72 Palestínčanov. Dvadsaťjeden z nich prišlo o život neďaleko distribučného centra humanitárnej pomoci. Izraelská armáda reagovala vyhlásením, že použila len varovné výstrely na podozrivé osoby a neeviduje žiadnych zranených.

Podľa očitých svedkov sa strieľalo aj na dav čakajúci na potravinovú pomoc v koridore Netzarim a na severe Gazy. Humanitárna pomoc je v oblasti distribuovaná mimo systému OSN a sprevádzajú ju chaotické scény. Palestínske ministerstvo zdravotníctva uvádza, že za posledné týždne bolo pri distribúcii pomoci zabitých už vyše 300 ľudí.

Vodca Hizballáhu Naím Kásim vyhlásil, že hnutie sa v prípade iránsko-izraelského konfliktu riadi vlastným uvážením a nie je neutrálne. Reagoval tak na varovanie USA, že zapojenie Hizballáhu by bolo „veľmi zlé rozhodnutie“. Skupina zatiaľ nezasiahla, ale odsúdila izraelské útoky. Po minuloročnej vojne je Hizballáh oslabený a viazaný prímerím, ktoré mu zakazuje držať zbrane v južnom Libanone.

Izraelská armáda uviedla, že Irán pri útoku použil raketu s kazetovou muníciou. Hlavica sa podľa nej rozštiepila vo výške 7 km a uvoľnila asi 20 menších bômb nad centrálnym Izraelom. Jedna z nich zasiahla dom v meste Azor, obete nehlásia. Ak sa to potvrdí, išlo by o prvé použitie tohto typu munície v prebiehajúcom konflikte. Kazetové bomby sú zakázané vo vyše 100 krajinách, Irán ani Izrael dohodu nepodporili.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí dočasne uzatvorilo veľvyslanectvo v Teheráne a evakuovalo všetkých zamestnancov pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v dôsledku konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Opatrenie platí, kým sa podmienky v regióne nezlepšia.

Izraelská armáda oznámila, že počas nočných útokov na Irán zasiahla desiatky cieľov, vrátane výskumného centra pre jadrové zbrane v Teheráne. Cieľmi boli aj raketové továrne, odpaľovacie zariadenia a vojenské veliteľstvo.

Útoky vykonalo viac než 60 stíhačiek. Izrael tvrdí, že cieľom operácie je zničenie iránskeho jadrového programu. Konflikt medzi Izraelom a Iránom trvá už ôsmy deň.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac varoval Hizballáh, aby sa nezapájal do konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Reagoval tak na vyhlásenie skupiny, že bude konať podľa vlastného uváženia.

Kac odkázal, že Izrael stratil trpezlivosť a ak bude Hizballáh pokračovať v terorizme, „nebude existovať“. Hizballáh zatiaľ zásah neohlásil, ale odsúdil izraelské útoky. Libanon sa podľa tamojšej diplomacie snaží udržať mimo vojny.

Iránske úrady zadržali na juhozápade krajiny občana európskej krajiny, údajne pre špehovanie citlivých oblastí. Podľa miestnych médií bol v krajine ako turista počas izraelských útokov z 13. júna. Teherán opakovane zadržiava cudzincov pre podozrenie zo špionáže, čo západné vlády považujú za formu nátlaku.

Náčelník izraelského generálneho štábu Ejal Zamir upozornil, že Izrael musí byť pripravený na zdĺhavú vojenskú operáciu proti Iránu. Označil ju za najkomplexnejšiu v histórii krajiny. Konflikt trvá už ôsmy deň a Izrael cieli na iránske vojenské a jadrové zariadenia. Zamir varoval, že napriek dosiahnutým úspechom môžu prísť ešte náročnejšie dni.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že nemá záujem sprostredkovať mier medzi Iránom a Izraelom. Moskva podľa neho len predkladá návrhy na riešenie konfliktu. Západní lídri, vrátane Trumpa a Macrona, však jeho iniciatívu odmietli. Putin zdôraznil, že Rusko síce kritizuje izraelské útoky, no Teheránu vojenskú pomoc neponúklo.