Viera Kančiová: V nemocnici som oporou ženám, ktoré sa boja pôrodu.

V nemocnici v Trebišove pôsobí niekto, kto často znamená pre pacientky omnoho viac než len zdravotnícky personál. Asistentky podpory zdravia, medzi nimi aj Viera Kančiová, sú dnes dôležitou súčasťou chodu oddelení a výrazne prispievajú k tomu, aby sa najmä rómske ženy v nemocnici nebáli a mali šancu lepšie porozumieť svojej liečbe.

Aj preto sa tejto téme venovala diskusia v relácii Ahoj, Romale!, ktorú pre STVR vyrába Roma Television. Moderátor Rónert Hamburgbadžo si do štúdia pozval priamo tých, ktorí situáciu poznajú z prvej ruky: manažérku asistentov podpory zdravia Máriu Nazarejovú, hlavnú pôrodnú asistentku Klaudiu Marciníkovú a práve Vieru Kančiovú z NsP Trebišov.

Mária Nazarejová potvrdila, že zdravotné problémy rómskych komunít sa nelíšia od tých, ktoré rieši väčšinová populácia – ide o chronické aj civilizačné ochorenia. Rozdiel je však často v prístupe k starostlivosti.

„Rómovia v komunite musia riešiť iné životné situácie, zdravie sa pre nich dostáva až na druhé miesto,“ zhodnotila Nazarejová.

Práve preto sú podľa nej asistenti v nemocniciach aj v teréne nenahraditeľní.

„Asistentka môže tlmočiť na oddelení, vysvetľuje pacientom liečbu, informuje kolegov po celom Slovensku. Je to sieť, kde vieme okamžite prepojiť pomoc podľa toho, kde je potrebná,“ priblížila systém práce.

Viera Kančiová každý deň v praxi vidí, že mnohí pacienti – najmä ženy – sa do nemocnice dostávajú s obavami, často prvýkrát v živote.

„Oni aj by sa starali, ale nemajú na to podmienky – finančné, dopravné. Majú strach z lekárov, z toho, že zostanú hospitalizovaní a už sa nevrátia domov. Boja sa aj samotného prostredia nemocnice,“ opisuje Kančiová.

Najviac to podľa nej platí pri prvorodičkách. „Mnohé ženy nevedia, čo ich čaká. Keď im poviem, že som asistentka a môžu sa na mňa obrátiť, často sa upokoja a začnú komunikovať. Zrazu sa neboja spýtať, zdôveria sa mi so svojimi obavami.“

Aj Klaudia Marciníková potvrdzuje, že práca asistentiek mení atmosféru na oddeleniach. „Ak je pri pôrode niekto, koho pacientka pozná, alebo ju denne vidí, je uvoľnenejšia. Jazyková bariéra je v mnohých prípadoch veľká prekážka a práve asistentky ju dokážu prekonať,“ vysvetľuje hlavná pôrodná asistentka. „Ak by sme ich nemali, kvalita starostlivosti by bola oveľa nižšia, dĺžka hospitalizácie by bola často dlhšia.“

Asistentky nie sú iba psychickou oporou, ale poskytujú aj konkrétnu pomoc v starostlivosti o bábätko a edukujú ženy v tom, čo môžu očakávať.

„Učíme prvorodičky o dojčení, hygiene, vysvetľujeme im priebeh hospitalizácie aj to, že je pre dieťa lepšie, ak ostanú v nemocnici až do konca liečby,“ hovorí Kančiová.

Nejde pritom len o ženy z rómskych komunít – o pomoc často požiadajú aj ženy z majority. „Aj nerómske pacientky si ma volajú, keď potrebujú poradiť alebo pomôcť s bábätkom po sekcii. Pomáham všetkým, nie je v tom žiadny rozdiel.“

Pacientky, ktoré už majú skúsenosť s asistentkou, odporúčajú túto službu aj ďalej. „Sestra mi o vás hovorila, že tu je taká asistentka, ktorá sa bude venovať aj mne, aj bábätku… – to počúvam často,“ dodáva Kančiová.

Práca asistentiek však nekončí v nemocnici. Po prepustení sa pomoc prenáša do terénu, kde je ďalší asistent pripravený dohliadnuť na dodržiavanie liečebného plánu a podporovať rodinu aj doma.

„Ak dieťa prepustíme z pediatrie, informujem kolegyňu v teréne, ktorá preberie komunikáciu s rodinou. Takto vieme zabezpečiť, aby rodičia rozumeli, ako sa majú o dieťa starať aj po návrate domov,“ vysvetľuje Nazarejová.

Pozrite si reláciu Ahoj, Romale!, ktorú Roma Television vyrába v spolupráci s STVR.