Tento ozbrojený odpor, ktorý vypukol 29. augusta 1944, je symbolom odvahy a národnej hrdosti. Avšak, ako upozorňuje etnografka a historička Zuzana Kumanová, často sa zabúda na dôležitú úlohu, ktorú v povstaní zohrali Rómovia.
„Rómovia, tak ako boli súčasťou slovenskej spoločnosti, boli súčasťou aj toho povstaleckého hnutia,“ hovorí Kumanová. Podľa jej slov niektorí Rómovia vstúpili priamo do armády, iní sa pridali k partizánom, kde bojovali so zbraňou v ruke.
„Mnohé komunity sa zapojili do pomoci, či už tým, že poskytovali útočisko, alebo tým, že pomáhali so zásobovaním, alebo pomáhali zraneným a chorým partizánom,“ dodáva. Táto pomoc mala nepochybne obrovský význam pre priebeh povstania, no priniesla aj kruté následky pre samotné rómske komunity.
Kumanová ďalej vysvetľuje, že práve v tomto období dochádza k vyvražďovaniu rómskych komunít, ktoré boli často nespravodlivo obvinené z pomoci povstalcom.
„Dochádza k vyvražďovaniu rómskych komunít, práve tých, ktoré boli obvinené z pomoci, či už reálnej alebo fiktívnej,“ zdôrazňuje.
Presný počet Rómov, ktorí sa aktívne zapojili do povstania, nie je známy, keďže sa nerobila evidencia na základe etnicity. Avšak Kumanová predpokladá, že „na strednom Slovensku takmer z každej osady odišli mladí, predovšetkým mladí muži do hôr, aby povstaleckej armáde pomáhali.“
Odhady obetí medzi Rómami po potlačení povstania sú tragické. „Tieto obete sa odhadujú zhruba na 1000 osôb,“ uvádza Kumanová, pričom ide hlavne o obete z veľkých komunít, ako sú Ilia či Čierny Balog, ale aj o individuálne popravy, kde „buď ich transportovali na hromadné popraviská do nemeckej Kremničky alebo do Dolného Turčeka,“ povedala Z. Kumanová pre Roma Television.
Podľa Kumanovej je účasť Rómov v SNP stále „do istej miery tabuizovaná.“ Hoci Rómovia boli neoddeliteľnou súčasťou všetkých významných udalostí slovenských dejín, spoločnosť im často nepripisuje zodpovedajúci význam.
„Spoločnosť si neuvedomuje, že Rómovia sú súčasťou všetkých procesov, tak ako si neuvedomuje, že Rómovia boli súčasťou osemdesiateho deviateho alebo šesťdesiateho ôsmeho,“ upozorňuje.
Dokonca ani význam ich účasti v SNP nebol dlho ocenený. Kumanová pripomína, že „pamätná tabuľa venovaná partizánskemu hnutiu alebo rómskym partizánom bola v Múzeu SNP odhalená až v roku 2016,“ a to vďaka iniciatíve vtedajšieho riaditeľa múzea Stanislava Mičeva.