Veľká noc, nazývaná aj Pascha, nie je len pripomienkou minulosti, ale živým odkazom o nádeji, víťazstve a novom začiatku.
Slovo „Pascha“ znamená prechod. Z tmy do svetla. Zo smrti do života. Z beznádeje do nádeje. Práve toto si veriaci pripomínajú pri slávení Veľkej noci – že život je silnejší než smrť a dobro má posledné slovo. Kristus premohol hrob, zlo aj hriech, a ponúka človeku nový začiatok.
„Svetlo Kristovho zmŕtvychvstania zaplavilo celý svet,“ pripomínajú duchovní. Nie je to však svetlo ako z baterky – je to svetlo, ktoré osvetľuje srdce. Prítomnosť Boha, ktorú môže cítiť každý, kto sa otvorí.
Dôležité je, že aj my sami musíme chcieť. Kristus nás neťahá nasilu. Sme pozvaní – ale je na nás, či sa rozhodneme ísť za svetlom.
„To svetlo dokáže vyhnať temnotu z našich životov – ak my sami chceme zanechať to, čo nás ťaží,“ znie z veľkonočných posolstiev. A to platí aj dnes, v čase neistôt, vojen, rozdelení a osobných zápasov.
Veľká noc je radosť. Slávi sa už od sobotnej noci, keď sa v kostoloch koná vigília – slávnostná bohoslužba plná spevu, sviec a nádeje. Kostol je zrazu plný svetla a hlasov, ktoré zvolajú: „Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja!“
Po omši sa požehnávajú veľkonočné jedlá – šunka, vajíčka, maslo, koláče. Nie je to len zvyk. Je to radosť, ktorá sa delí s blízkymi. Rodiny sa stretávajú, jedlo sa delí, slovo „vďaka“ znie prirodzenejšie ako inokedy.
Ale v tom všetkom sa nezabúda ani na tých, ktorí túto radosť nemôžu prežívať naplno – kvôli chorobe, vojne, samote či nespravodlivosti. Kňazi pripomínajú: „Pamätajme na nich. Nech Kristovo svetlo zasvieti aj tam, kde je tma najhustejšia. Buďme tým, kto prináša nádej.“
Veľká noc nie je len o histórii. Je o dnešku. O tom, ako veľmi potrebujeme vstať zo zeme, nadýchnuť sa a veriť, že aj po najťažšom období prichádza nový deň. S čistým stolom, s nádejou v srdci. Kristus vstal z mŕtvych – a aj my môžeme znovu vstať.