Českí Rómovia, ktorí prežili holokaust dostanú od Nemecka odškodné!

Jednorázové odškodné vo výške 2.556 Eur dostanú tí, ktorí majú odsvedčenie Ministerstva obrany ČR. Rezort ho vydával na základe zákona číslo 255 z roku 1946. Doklad totiž potvrdzuje, že daný človek prežil utrpenie nacizmu. Pozostalí takýchto ľudí na odškodné nárok nemajú.

V Česku tento proces zastrešuje Výbor pre odškodnenie rómskeho holokaustu v ČR. Jeho predseda, Čeněk Růžička nám povedal viac podrobností. 

Odškodnenie rómskych obetí nacistického prenasledovania v bývalom Československu zostáva aj po desaťročiach bolestivou a nedostatočne vyriešenou témou. Na túto nespravodlivosť dlhodobo upozorňuje Čeněk Růžička, predseda Výboru pre odškodnenie rómskeho holokaustu v Českej republike, ktorý sa tejto agende venuje už od 70. rokov.

„Som citlivý na nespravodlivosť. Obzvlášť voči väzňom koncentračných táborov,“ hovorí Růžička. Práve preto sa rozhodol obrátiť priamo na nemecké veľvyslanectvo a následne aj na tamojšie ministerstvo zahraničných vecí a financií, aby začal rokovania o odškodnení Rómov, ktorí prežili holokaust.

Aj keď sa mu podarilo iniciovať oficiálne rokovania, výsledok ho sklamal. Rómski preživší, ktorých je dnes už len niekoľko, dostávajú od Nemecka jednorazovú sumu 2 555 eur. „Radil som im, aby to neprijali, lebo sa mi to zdalo amorálne zo strany Nemecka,“ priznáva Růžička. „Ale čo som mohol robiť? Žiadatelia si to priali.“

Podmienkou na získanie tejto kompenzácie je vlastnenie osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Zb., ktoré potvrdzuje, že dotyčný bol v koncentračnom tábore alebo sa ukrýval v neľudských podmienkach. Nárok však zaniká smrťou žiadateľa – kompenzáciu nemožno dediť.

„Nemecká strana ma požiadala, aby som odhadol počet žijúcich oprávnených žiadateľov. Odhadol som, že ich je asi dvadsať. Možno ešte traja pribudnú,“ hovorí Růžička. Upozorňuje však, že mnohí sa o odškodnenie neprihlásia – často z dôvodu traumy alebo obáv z ďalšej stigmatizácie. „Sú to Rómovia, ktorí majú skúsenosť s tým, čo sa dialo počas protektorátu. Je to veľmi citlivá záležitosť.“

Z vyjadrení Čeňka Růžičku cítiť hlboké sklamanie z prístupu štátov k rómskym obetiam holokaustu. Ich utrpenie je často bagatelizované a odškodňovanie prebieha s oneskorením a neochotou. Hoci jednorazová suma z Nemecka môže pôsobiť ako gesto uznania, podľa Růžičku to zďaleka nestačí.